S akým úmyslom dávame svoje milodary iným?
Keď bol Ježiš s učeníkmi v Galilei, povedal im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí; zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ A oni sa veľmi zarmútili.
Keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberači dvojdrachmy a povedali: „Váš učiteľ neplatí dvojdrachmu?“ On vravel: „Platí.“
Keď potom vošiel do domu, Ježiš ho predišiel otázkou: „Šimon, čo myslíš? Od koho vyberajú pozemskí králi poplatky a dane? Od svojich synov, či od cudzích?“
On odpovedal: „Od cudzích.“
A Ježiš mu povedal: „Synovia sú teda oslobodení. Ale aby sme ich nepohoršili, choď k moru, hoď udicu a rybu, ktorá sa chytí prvá, vezmi, otvor jej ústa a nájdeš statér. Vezmi ho a daj im za mňa i za seba.“
Mt 17, 22 – 27
Dvojdrachma bola daň na chod a prevádzku chrámu, ktorú musel ročne platiť každý Žid. Táto povinnosť bola opradená aj duchovnými nádejami. Filón Alexandrijský hovorí, že ľudia „prinášajú dary s očakávaním, že peniaze im prinesú oslobodenie z otroctva alebo uzdravenie z choroby a úplne zabezpečia radosť zo slobody a tiež ich celkom ochránia pred nebezpečenstvom.“ (De specialibus legibus 1,77) Ježiš Petrovi zjavuje, že on nemusí platiť, nakoľko je chrám domom jeho Otca – Kráľa a on je kráľovským Synom. A nemusí platiť ani Peter, ktorý sa stane kráľovským synom… No Otec sa navyše postaral, aby v ústach náhodnej ryby bol statér.
TIP NA DNES: