Skúsme nehľadieť len na to, čo nás bolí, ale vidieť nádej, ktorú Ježiš prináša
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Teraz idem k tomu, ktorý ma poslal, a nik z vás sa ma nepýta: ‚Kam ideš?‘ Ale srdce vám naplnil smútok, že som vám to povedal. Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám.
A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd. Hriech je, že neveria vo mňa, spravodlivosť, že idem k Otcovi a už ma neuvidíte, a súd, že knieža tohto sveta je už odsúdené.“
Jn 16, 5-11
Na tejto časti evanjelia je zaujímavá skutočnosť, že Ježiš akoby utešuje svojich učeníkov a poukazuje na to dobré. Aby sa netrápili pre to, že odchádza, ale naopak, aby sa radovali z toho, že prichádza Tešiteľ. Akoby Ježiš žiadal od učeníkov, aby sa „nezasekli“ v tejto ťažkej situácii, ale aby pozerali na to, čo má prísť. Nie je to krásne? Pretože aj my niekedy prežívame náročné situácie – stratíme prácu, niečo sa nám nedarí, nevyjde to alebo ono… a my zostávame v smútku. Neustále Ježišovi opakujeme to, akú náročnú udalosť sme prežili alebo prežívame. Skúsme práve pri tejto časti evanjelia získať Ježišov pohľad. Pohľad, ktorý sa pozerá ďalej.
MODLITBA: