Sme aj my ochotní hľadať Ježiša?
Ježiš vstal a odišiel do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť.
Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám.
Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry.
On jej povedal: „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“
Ale ona mu odvetila: „Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch.“
On jej povedal: „Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry.“
A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli; a zlý duch bol preč.
Mk 7, 24-30
Pri čítaní tohto evanjelia som sa pozastavil nad tým, že Ježiš sa snažil utajiť, aby o ňom nikto nevedel a zrazu jediná, ktorá ho našla bola žena a ešte k tomu Grékyňa. Všetko okolnosti, ktoré by v tom čase pobúrili nejedného žida. Skupiny, ako sú pohania alebo ženy, nepatrili u židov k tým obľúbeným. Ježiš sa napriek všetkým predsudkom či názoru iných necháva nájsť práve tejto žene. Mnohokrát sa aj nám môže zdať, že sme priveľmi hriešni na to, aby nám bol Ježiš nablízku. Zdá sa nám, že on je len pre tých „dobrých“. Ježiš sa nechal nájsť žene v dnešnom evanjeliu, ktorá ho hľadala, teraz je otázka na nás, či sme ochotní hľadať ho aj my.
MODLITBA: