Sme pozvaní zrieknuť sa i seba samých
Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána. Stačí, keď je žiak ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazvali Belzebulom, o čo skôr jeho domácich?! Nebojte sa ich teda. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech. Nebojte sa tých; čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle. Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov. Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi; aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi; aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.
Mt 10, 24 – 33
Úspech je stále „pokušenie“ človeka. Uspieť na skúške v škole, v kariére, pri výbere životného partnera. Alebo dosiahnuť úspech v duchovnom živote. Taký poriadny zážitok Božej prítomnosti… Práve tu však zakopávame o trvale platný kresťanský paradox: kto stráca, ten získava. Stratiť svoj život a neuspieť je cesta, ktorou sa vydal Kristus. Bola by to hrozná predstava, keby sme nepočuli jej vysvetlenie od Pána: „Nezhromažďujte si poklady na zemi… ale v nebi“ (porov. Mt 6, 19 – 21). Pokladom a odmenou kresťana je jeho Pán. Kresťan je pozvaný zrieknuť sa i seba samého – neuspieť, dokonca stratiť svoj život v nádeji, že Pán mu ho vráti.
TIP NA DNES: