Sme tí, ktorí túžia po jednote, alebo ktorí rozdeľujú?
Ján povedal Ježišovi: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“
Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás.
Mk 9, 38-40
Učeníci sú pohoršení (a možno aj nahnevaní), že niekto, kto nebol z ich „spoločenstva“, mal rovnakú moc, ako oni dostali od Ježiša. Niekto, kto nebol Ježišovým učeníkom, mal dosť viery na to, aby v jeho mene vyháňal zlých duchov. Niekto, kto s ním dennodenne nechodil, mu veril natoľko, že robil zázraky. Učeníci možno aj žiarlili, alebo sa cítili ohrození, že sa našiel niekto s väčšou vierou. Nemáme to niekedy podobne aj my? Ako vnímame ľudí z inej farnosti či spoločenstva? Dokážeme ich vnímať ako bratov a sestry? Radujeme sa z ich úspechov, aj keď k nám nepatria? Sme tí, ktorí túžia po jednote, alebo ktorí rozdeľujú?
TIP NA DNES: