V Cirkvi je miesto pre každého
Ďalej hovoril: "S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva." A pokračoval: "K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil.
Mk 4, 26 – 34
Joseph Ratzigner nám v jednom zo svojich diel pripomína, že strom Božieho kráľovstva dosahuje ďalej ako konáre viditeľnej Cirkvi. Túži po pohostinnej Cirkvi, v ktorej konároch nachádzajú útočisko nielen tí „dokonalí“, ktorí pravidelne pristupujú k sviatostiam, ale všetci „ľudia dobrej vôle“. Mnohí ľudia totiž z rôznych dôvodov nie sú schopní prijať všetko, čo Cirkev ponúka a učí, no napriek tomu je pre nich Cirkev v tomto svete dôležitým majákom. Nebojme sa aj im urobiť „miesto na konári“, aby mohli mať tiež účasť na Božom kráľovstve. Venujme im zopár semienok viery – o rast sa už postará sám Boh.
TIP NA DNES: