V Ježišovi nám Boh daroval všetko
Keď sa schádzali zástupy, začal hovoriť: "Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo. Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie. Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť - a tu je niekto väčší ako Šalamún. Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie - a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš."
Lk 11, 29 – 32
Kto by mal rozhodovať o tom, akým spôsobom sa Boh ukáže človeku, akým spôsobom sa ukáže mne? Odpoveď je: výlučne Boh. Nepochybne. Ale myslíme si to tak vždy? Nevynucujeme si občas i my nejaké znamenie? Možno sme si už na kríž s Bohom zvykli. Veď sa naň dívame desaťročia. Nie div, že občas chceme viac, ďalšie znamenie. A vtedy si musíme pripomenúť, že ďalší dôkaz Božej starostlivosti nám netreba. Boh nám predsa už dal v Ježišovi všetko. A tak iba otvorme dlane, vystrime ich k nebu a prosme, aby sa nás Ježiš dotkol z lásky a nie pre našu neodbytnosť – to len aby sme si nenamýšľali, že sme si jeho dotyk zaslúžili.
TIP NA DNES: