V prítomnosti Otca sa náš čas stáva klíčkom času ďalších dní
![V prítomnosti Otca sa náš čas stáva klíčkom času ďalších dní](/_next/image?url=https%3A%2F%2Fwp.slovoplus.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2024%2F01%2FMotylova_Jana.jpg&w=1500&q=75)
Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.
Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.
Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“
On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.
Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný.
A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.
A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
Lk 2, 41-52
Boh nás pozýva tráviť s ním čas. No napriek tomu, že v srdci počujeme toto volanie, ponorení do každodenných starostí ho nechávame čakať – tam za našimi dneškami. A čas neľútostne beží. Povinnosti nám pribúdajú, jedny striedajú druhé a my zabúdame na to najpodstatnejšie. Na nášho Otca, ktorý chce, aby sme si k nemu prišli oddýchnuť a načerpať síl. Nielen tých ľudských. Lebo čím viac času strávime s ním, tým menej času potrebujeme na povinnosti tohto sveta. Veď on, Boh času, rozhojní aj ten náš zvláštnym spôsobom. Lebo v prítomnosti Otca sa náš čas stáva klíčkom času ďalších dní, ktorými nás on povedie.
TIP NA DNES: