Vďačnosť pomáha vidieť v našom živote Ježišove stopy
Keď ráno v prvý deň týždňa vstal Ježiš z mŕtvych, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov. Ona išla a zvestovala to tým, čo s ním bývali a teraz boli smutní a plakali. Ale oni, keď počuli, že žije a že ho videla, neverili.
Potom sa v inej podobe zjavil dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek. Aj oni to išli zvestovať ostatným, ale ani im neuverili.
Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného.
A povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“
Mk 16, 9-15
Nevera a tvrdosť srdca bránila učeníkom prijať svedectvo o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Možno aj my niekedy pre tvrdosť nášho srdca radšej zostaneme vo svojom smútku a sklamaní, než by sme uverili a upriamili sa na to, čo Ježiš už v našom živote vykonal a neustále koná. Držíme sa svojich predstáv o tom, ako by mal Ježiš konať. Ako však obmäkčiť svoje srdce? Jedným z liekov na tvrdosť srdca môže byť napríklad vďačnosť. Postoj vďačnosti nám môže pomôcť vidieť Ježišove stopy v našom živote. Môže nám pomôcť neporovnávať sa a ďakovať za jeho plán s naším životom. Takýmto postojom vieme byť aj my svedectvom Zmŕtvychvstalého pre naše okolie.
MODLITBA: