Vráťme slovám “áno” a “nie” ich pôvodnú krásu
A znova prišli do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší a pýtali sa ho: "Akou mocou toto robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?" Ježiš im povedal: "Aj ja sa vás na niečo spýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím. Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!" Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: Z neba, povie: "Prečo ste mu teda neuverili?" Ale ak povieme: Od ľudí," - to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka. Odpovedali teda Ježišovi: "Nevieme." A Ježiš im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím."
Mk 11, 27 – 33
Áno – nie. Dve jednoduché slová, ktoré sa malé dieťa naučí používať medzi prvými. Dve jednoduché slová, ktoré sa dospelý človek naučí zneužívať medzi prvými. Naše odpovede „áno“ alebo „nie“ totiž niekedy (či často?) už neodrážajú realitu, ku ktorej sa pristupuje v pokore, ale skôr naše záujmy a výhody, ktoré vychádzajú z pýchy, ľahostajnosti či vypočítavosti. Človek znásilňuje realitu, ak sa jej nedotýka pravdivými slovami. Vráťme jednoduchým slovám – „áno“ a „nie“ – ich pôvodnú krásu a nežnosť. Nech sú v službe pravdy a nie v službe klamstva a vypočítavosti. Vráťme týmto slovám ich výrečnosť!
TIP NA DNES: