Vznešený Kristus sa rád skláňa k malým a bezvýznamným
Pán povedal: „Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ‚Hneď si poď sadnúť k stolu‘?
Vari mu nepovie skôr: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?
Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“
Lk 17, 7 – 10
Zo životopisu sv. Martina vieme, že ešte ako vojak si rád častejšie vymieňal so svojím sluhom rolu, napr. že mu prichystal jedlo, prestrel stôl, poumýval nohy, vyzliekol šaty a obsluhoval ho pri stole. Martina fascinoval Kristus, ktorý sa ako niekto vznešený a veľký skláňa k malým a bezvýznamným až tak, že sa Boh stáva sluhom sluhov Božích. Ježiš toto nebol „povinný“ urobiť, je to čistá Božia blahovôľa. My však, aj keď sa k nám Boh skláňa ako sluha, hoci ním nie je, sme sluhovia, hoci sme boli povýšení za Božích synov. Nezabúdajme na to, že mnohé veci, ktoré „robíme pre Boha“ a jeho kráľovstvo, sú našou povinnosťou!
TIP NA DNES: