Zapáľ vo mne svoj oheň, Pane!
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane!
Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre.“
Lk 12, 49 – 53
Ak by zem bola ako stoh suchej slamy, tak Ježišovo „oheň som prišiel vrhnúť na zem“ by znamenalo súd a náš koniec. Ak by však zem bola miestom, kde chladne láska a je v nej temno, oheň by znamenal našu záchranu. Nie, zem nie je stoh slamy, ktorý ty, Bože, chceš zapáliť. Ty sám si povedal, že si neprišiel svet odsúdiť, ale zachrániť (porov. Jn 12, 47). Prišiel si vrhnúť na zem oheň milosrdenstva, odpustenia, dobroty. A tvoje srdce túži, aby tento oheň horel, aby si posilnil skrehnuté, obviazal ranené, našiel stratené… Zapáľ vo mne svoj oheň, Pane!
TIP NA DNES: