Zázrak je dobro, ktoré prežívam
Ježiš raz vyháňal zlého ducha, ktorý bol nemý. Keď zlý duch vyšiel, nemý prehovoril. Zástupy žasli; no niektorí z nich hovorili: „Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.“
Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali.
Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti. Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov. No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami.
Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.
Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí.
Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.“
Lk 11, 14-23
Zaujímavé na tomto evanjeliu je to, že ľudia z neho zabudli žasnúť nad zázrakmi. Namiesto toho, aby ich naplnila radosť zo zázraku, hľadali kritiku. Boli „slepí“ na zázraky. A tak, akoby sa evanjelium pýtalo aj nás: „Nezabudli ste aj vy žasnúť nad zázrakmi?“ Možno taký malý zázrak práve spí vedľa v izbe, alebo nám dnes taký malý zázrak navaril obed, alebo nás odviezol ráno do práce. Zázrak je dobro, ktoré prežívam. Stáva sa, že niekedy nás veci, ľudia, zdravie, naše ruky, nohy, to, že môžeme vidieť farby, prestanú nadchýnať. Zameriavame sa na veci, ktoré sú negatívne, ktoré nám nedovolia žasnúť. Som aj ja „slepým“ človekom z dnešného evanjelia?
MODLITBA: