Žijeme dôstojnosť Božích detí?
Medzi farizejmi bol človek menom Nikodém, popredný muž u Židov. On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: "Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nik nemôže robiť také znamenia, aké ty robíš, ak nie je s ním Boh." Ježiš mu odpovedal: "Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo." Nikodém mu vravel: "Ako sa môže človek narodiť, keď je už starý? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?" Ježiš odpovedal: "Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znova narodiť. Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha."
Jn 3, 1 – 8
Záblesk viery u Nikodéma pre zázraky, ktoré Boží Syn robil, chce Ježiš posunúť ďalej. Nestačí byť ani znalcom Písma, ktorým Nikodém bezpochyby bol. Pre vzťah s Otcom je podmienkou znovuzrodenie zhora. V časoch Nikodéma aj tých dnešných. Prahnutie po zázrakoch či po schopnosti doslovne citovať celé state Písma môže v skutočnosti znamenať iba to, že si chceme uspokojovať vlastné ľudské rozmary. V krste, ktorý Ježiš nepriamo pri stretnutí s Nikodémom naznačuje, sme dostali Ducha Svätého, ale i nádhernú dôstojnosť Božieho dieťaťa. A tú treba žiť. Lebo krstná voda, ktorá neprúdi, ktorá je stojatá, čoskoro zosmradne.
TIP NA DNES: