Žiť neznamená mať, ale byť
Ktosi zo zástupu povedal Ježišovi: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“
On mu odvetil: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“
A ostatným povedal: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“
A povedal im aj podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: ‚Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.‘ Potom si povedal: ‚Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!‘
Ale Boh mu povedal: ‚Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?‘
Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“
Lk 12, 13 – 21
Občas sa zdá, že sa o dedičstvo najviac bijú tí, čo ho najmenej potrebujú a ktorí naň vôbec nie sú odkázaní. Vraj v mene spravodlivosti a z princípu, ale Ježiš tomu dáva pravé meno: chamtivosť. Túžba mať aj to, čo nepotrebujeme, spojená s túžbou, aby nemal ten druhý. A usilujúc sa o zbytočné bohatstvá, nepozorovane prichádzame – nezriedka definitívnym spôsobom – o skutočné bohatstvá: o bratov, o rodinu, o najbližších, o spoločnú spomienku na rodičov, keď sa sporíme o deľbu ich majetku a tým i o naše korene. Stále menej riešime, kým sme, a stále viacej to, čo máme. Lenže žiť neznamená mať, ale byť.
TIP NA DNES: