#ziveslovo 10.5.2019
Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“
Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.
Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.
Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.
Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.
Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“
Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume.
Jn 6, 52-59
sestra Alena Barvirčáková CJ
„Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.““
O koľko ľahšie sa nám počúvajú tieto Ježišove slová po tom, čo sme s ním prežili poslednú večeru, udalosti Veľkého piatku i slávnosť jeho zmŕtvychvstania. Je teraz pre nás samozrejmé prijímať jeho telo a krv. Ale je to skutočne také samozrejmé? Uvedomujeme si tú veľkú milosť a dar, ktorý dostávame pri svätom prijímaní? Nezúžil sa náš život s Kristom na cirkevné prikázanie: „Aspoň raz v roku sa vyspovedať a prijať Sviatosť oltárnu“?
TIP NA DNES:
Postavím sa v pravde pred Pána a odpoviem si na otázku: Z koho žijem?
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.