#ziveslovo 14.9.2021
Ježiš povedal Nikodémovi: „Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka.
A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“
Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.
Jn 3, 13-17
Anton Ziolkovský, farár, pedagóg, riaditeľ Katolíckeho biblického diela
Topiaci sa aj slamky chytá. Chorý človek sa obracia na lekárov, v núdzi skúša „babské“ recepty. My všetci sme chorí, trápi nás nevernosť voči Bohu. Je to celoživotný zápas. Potácame sa medzi eufóriou a skepsou. Keď sa spoliehame na seba a sme sebaistí, prichádza pád. Za ním nedôvera a skepsa, nekonečné sklamanie zo seba. Zlo vždy ubíja. V Ježišovi vyzdvihnutom na kríži máme nádej. Je to neuveriteľné, že zo zla spôsobeného Ježišovi vychádza toľko lásky a požehnania. To nespôsobuje zlo, ale Boh – láska, ktorý obetou toto všetko premohol. Tak sa kríž stal znamením spásy.
Kríž je nástrojom mučenia, a predsa je v ňom toľko nádeje. Sám Ježiš vraví, že kto vidí na kríži trpiaceho a milujúceho Boha, rodí sa mu v srdci nádej. A kde je nádej, tam je aj večnosť. Keď Boh koná z lásky, nedá sa to prehliadnuť. Možno tomu iba neveriť, ak sme ponorení v skepse. Pohliadnime na kríž, nech nami zatrasie Božia láska.
TIP NA DNES:
Popremýšľam, či som človekom nádeje, či verím v lásku, nádej a v možnosť premeny.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.