#ziveslovo 23.6.2022
Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou.
Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“
Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“
Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili. Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním.
Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.
Lk 1, 57-66. 80
Kapucín Ján Macej
Všetko, čo sme prežili, v nás ostáva spôsobom, akým sme to v sebe uložili – integrovali. Týka sa to našich priamych skúseností. Okrem týchto osobných skúseností je tu skúsenosť toho, ako nás už vnímajú iní ľudia a akú nádej v nás ešte vidia ukrytú. Stojí za námahu skúmať, ktoré ich pohľady sú pre mňa obohatením. Ján rástol a mocnel na duchu na púšti a potom vystúpil pred Izrael. Tiež potrebujem čas na integráciu svojho poznania o sebe i toho, ako ma poznajú iní. Predovšetkým však toho, ako ma pozná Boh. Vtedy vnímam, kedy ma Boh pozýva z púšte vyjsť a vystúpiť s mojou skúsenosťou pred ľudí.
TIP NA DNES:
Pozýva ma Boh teraz moju skúsenosť života viery integrovať v mojom vnútri, alebo nájsť odvahu s ňou vystúpiť?
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.