Ako pomôcť našim deťom pri učení
Pre mnohých rodičov je učenie sa s deťmi náročnou výzvou, keď samotné úlohy a príprava na ďalší deň v škole dajú obom stranám poriadne zabrať. Ak sú deti pri učení samostatné, často prichádzajú obdobia chorôb a vymeškanej dochádzky, pri ktorých je potrebné dobrať a dobehnúť nové učivo, s ktorým potrebujú pomôcť. Môžeme ako rodičia urobiť niečo preto, aby sa našim ratolestiam učilo rýchlejšie a lepšie? Zistenia modernej neuropsychológie tvrdia, že môžeme.
Doktor David Neufeld, odborník na procesy prebiehajúce v ľudskom mozgu, vysvetľuje, že náš mozog dokáže byť v dvoch základných režimoch: učenie sa a obrana. Mozog prirovnáva k vypínaču, ktorý je buď zapnutý, alebo vypnutý. Náš mozog sa vie učiť a vie spustiť obranné procesy, no nedokáže robiť obe úlohy súčasne. Samozrejme, ak si náš mozog musí vybrať, či sa bude učiť, alebo sa bude pred niečím chrániť, mozog vždy uprednostní obrannú úlohu, lebo tá je preň momentálne dôležitejšia.
Táto podstatná informácia je základom pochopenia efektívneho a čo najľahšieho učenia sa našich detí. Ak sa naše deti a tínedžeri cítia v bezpečí, môže ich mozog zostať prepnutý na režim „učenie“, sústredenie je ľahšie a dokážu sa naučiť a zapamätať si omnoho viac a rýchlejšie. Ak dieťa či tínedžer zažíva strach, tlak či iný vplyv, pri ktorom musí mať zapnuté „obranné mechanizmy mozgu“, nedokáže sa dobre sústrediť, učiť a pamätať si.
Pocit bezpečia pomáha sústrediť sa
Keď som sa dostala k tejto informácii, bola som už dávno po ukončení môjho vysokoškolského pedagogického vzdelania. Žiaľ, na žiadnom predmete sme ako budúci učitelia tieto skutočnosti o schopnosti mozgu nemali. V mysli sa mi vynorila spomienka, keď som sedela doma pri poznámkach z niektorých predmetov a nemohla som pochopiť, že hoci sme daný predmet mali v ten istý deň, ako som si čítala poznámky, nič som si z učiva prebratého v škole nepamätala. Poznámky som písala vlastnoručne, čo bol jediný dôkaz, že som na hodine skutočne bola a dávala som pozor aspoň natoľko, aby som si stihla zapísať všetko, čo učiteľ hovoril. Až po rokoch som pochopila vplyv „pocitu nebezpečenstva na hodine“ na schopnosť môjho vnímania a učenia sa. Na viacerých predmetoch sme mali vyučujúcich, ktorí používali „metódu neustáleho držania žiakov v napätí“. Kedykoľvek počas hodiny sa mohlo stať, že bolo treba vytiahnuť papier a písala sa písomka alebo sme za nesprávnu odpoveď na otázku počas hodiny zinkasovali päťku, alebo nejaký trest v podobe dlhého referátu. Náš mozog bol celý čas v režime obrany a schopnosť ihneď si osvojiť poznatky bola veľmi slabá. Ak sa však študent na hodine cíti uvoľnený a v bezpečí, je schopný si už z hodiny odniesť vysoké percento nových poznatkov.
Keď sa učíme doma
Teraz sa vráťme späť do nášho rodinného prostredia. Ak učenie prebieha spojené so strachom z kriku dospelého, nervozitou, zažívaním nespokojnosti, porovnávania či dokonca ponižovania, mozog našich detí tŕpne v obrannom režime a nie je schopný učiť sa efektívne. Ak chceme učenie uľahčiť, potrebujeme zabezpečiť, aby sa dieťa pri nás cítilo dobre, zložilo obranné mechanizmy, a tak mohlo plne využiť všetku kapacitu svojho mozgu na učenie a pamätanie si. Veľmi ma oslovil skutočný príbeh jedného zo synov Johna Bevera. Napriek tomu, že sa s ním učili rovnako ako s ostatnými, jeho výsledky boli podpriemerné. Hoci jeho bratia boli výborní študenti, kvôli jeho študijným výsledkom dostávali jeho rodičia len samé predvolania a sťažnosti. V istom momente sa jeho rodičia rozhodli, že ak zažíva neustály neúspech v škole, doma mu dajú zažívať úspech. Keď sa s ním učili a snažili sa prísť na riešenie, ktoré by už jeho bratia dávno vedeli, povzbudzovali ho slovami: „Len tak ďalej, páči sa mi, ako rozmýšľaš.“ Doma zažíval pri učení bezpečie. Zabralo to? Keď mal 18 rokov, stal sa majiteľom firmy, ktorá dodávala svoje produkty priamo pre spoločnosť Apple. Vybrali si ho, lebo sa im „páčilo, ako myslí.“
Ako vytvoriť čo najlepšie prostredie pre učenie?
- Postarať sa o seba
V prvom rade je veľmi potrebné, aby sme zaistili pohodu aj pre seba samých. Keď sa cítime unavení ešte len na začiatku spoločného učenia, urobíme si obľúbený nápoj, prezlečieme sa do pohodlného oblečenia, usporiadame sedenie tak, aby sa sedelo dobre aj nám. Keď sa cítime lepšie, dokážeme jednoduchšie vytvoriť vhodné učebné prostredie pre dieťa. - Pozvať Ducha Svätého
Krátko spolu nahlas poprosiť Ducha Svätého o pomoc pri učení je úžasným bonusom veriacich rodičov. Sebe aj deťom pripomíname a následne zažívame, že nie sme sami a pri učení máme aj nadprirodzené prostriedky a silu nášho verného Pomocníka. - Krik je nepriateľ
Podľa odporúčania mojej didaktičky, doc. Eleny Kelemenovej, treba uveriť, že pri učení „je krik nepriateľ“ a nedať sa zlákať, keď nám „podáva pomocnú ruku“. Keď máme chuť z frustrácie a únavy kričať, treba sa zastaviť, v duchu napočítať do 15 a emóciu predýchať. Ak sme skutočne nahnevaní, je lepšie odísť na 5 minút z miestnosti a nechať nával hnevu odznieť, ako spustiť ničivé tornádo hnevu a kriku, ktoré spolu s následkami napokon trvá ešte dlhšie. Ak naše deti budú zažívať, že sme ich spojenci, podarí sa nám s nimi dlhodobo pri učení viac, ako keď sa budú cítiť ako väzni pod prísnou kontrolou. Mnohí rodičia pozorujú, že keď kričia, dieťa okamžite a veľmi rýchlo robí, čo má. Tu sa mozog dieťaťa prepne do vysoko obranného režimu a vybičuje sa k výkonu. Obe strany – rodičia i deti – platia za to vysokú daň v podobe stresových hormónov kortizolu a adrenalínu, ktoré sa nanešťastie dlhodobo a vo vysokých koncentráciách vyplavujú do organizmu. Následne vyvolávajú zdravotné problémy rôzneho druhu, ktoré si určite nikto z nás nepraje. - Záleží mi na tebe
Ak sa detí počas učenia opýtame, či ešte vládzu, či ich nebolí ruka od písania, či to pre nich nie je ťažké atď., dáme im najavo, že nám na nich záleží. Vyjadríme tým, že si uvedomujeme, že vnímame ich únavu a potreby. Je dobré využiť príležitosť a pohladiť dieťa po vlasoch, po rúčke alebo potľapkať po pleci, aby cítilo aj našu fyzickú blízkosť. Ak dieťa musíme pri učení napomenúť alebo usmerniť, držme sa zásady dr. Justina Coulsona: „Connect before you correct,“ – najprv sa emocionálne s dieťaťom prepoj a potom ho usmerni. Dieťa najprv pocíti emocionálne bezpečie a potom dokáže lepšie spracovať svoju chybu a uskutočniť potrebnú opravu. - Biologické a prirodzené faktory
Keď si sadáme k domácim úlohám, miestnosť má byť dobre osvetlená a vyvetraná. Ak dokážeme zabezpečiť, že počas učenia nebude cez miestnosť vždy niekto prechádzať alebo otvárať skrinky, dieťa nebude vyrušovať hluk alebo TV, učenie mu značne zjednodušíme.
Netreba podceňovať ani biologické faktory: podstatné je, aby dieťa pred učením pilo, bolo na WC a nesmie byť hladné. Ak máme pred večerou, ponúkneme malé a rýchle občerstvenie – vhodné je čerstvé či sušené ovocie ako zdroj rýchlej energie. Dôležité je aj to, aby od poslednej mentálne náročnej činnosti malo dieťa potrebnú prestávku. Ak napr. dieťa práve prišlo z jazykovej školy alebo iného krúžku, kde sa učilo, sadnúť si rovno k učeniu z dlhodobého hľadiska dieťa preťažuje (hoci to vyzerá, že to dieťa predsa len zvláda). Veľmi často sa to, žiaľ, odrazí na zdravotnom stave dieťaťa, častej chorobnosti, podráždenosti či apatii u tínedžerov a pod. Zvážiť množstvo a frekvenciu krúžkov vzhľadom na ročník, ktorý dieťa navštevuje, je preto veľmi podstatné.
Myslíte si, že by tento článok mohol pomôcť iným ľuďom? Zdieľajte ho na sociálnych sieťach.
Foto: pexels.com