Ako pomôcť tínedžerom budovať dobré priateľstvá
Keď Pán Boh stvoril Evu, bolo to aj preto, aby doprial Adamovi priateľa. Videl totiž, že Adam túži po niekom blízkom, s kým sa bude môcť deliť o svoje radosti, strasti, úspechy aj zlyhania. Vidíme, že túto túžbu v sebe človek nosí od svojho stvorenia. Rovnako ako Adam dychtíme po tom, aby sme našli „spriaznenú dušu“ –najlepšie na celý život. Je jedno, koľko máme rokov. Potreba vytvárať vzťahy je s nami od nášho narodenia.
Hoci vo svete vládne individualizmus a priateľstvo môže vyzerať ako prežitok, nemôžeme poprieť, že život vo vzťahoch je omnoho bohatší. Možno nám o tom v detstve nikto nehovoril, ani nás k tomu neviedol. Možno trochu tápeme v tom, ako byť dobrými priateľmi. A možno aj preto nám záleží na tom, aby naše deti (a zvlášť tínedžeri) zažívali a budovali naozajstné a trvalé priateľstvá. Môžu nám k tomu pomôcť štyri piliere: komunikácia, sloboda, dôvera a osobný príklad.
HOVORME S DEŤMI O VŠETKOM
V tínedžerskom veku našim začína ratolestiam oveľa viac záležať na názore priateľov ako rodičov. Nie vždy sa nám tieto názory, ako aj ich nositelia, musia páčiť. Otázka preto znie: „Zasahovať deťom do výberu ich kamarátov, alebo nie?“ Namiesto toho, aby sme deťom bránili stýkať sa (podľa nášho názoru) s nevhodnými „týpkami“, skúsme ich spoznať bližšie. Pozvime ich k nám na koláč alebo domáci hamburger, zoberme ich na výlet či do kina. A hlavne – veľa a často sa s nimi rozprávajme. Správne kladené otázky nám pomôžu dotvoriť si obraz o kamarátovi bez znepriatelenia si vlastného dieťaťa. Aké knihy číta? Ako vychádza s rodičmi? Čo hovorí na tento film, tričko, školu…? Možno budeme prekvapení, s čím všetkým sa nám deti zdôveria. Na mieste je však jedno malé upozornenie – nevzdajme to hneď pri prvom prekrútení očami alebo znudenom povzdychu. Za maskou ľahostajnosti sa totiž často skrýva úprimná radosť zo záujmu.
NECHAJME DEŤOM SLOBODU
Ako rodičia máme tendenciu zmiešať svoju autoritu, zodpovednosť a obavu o dieťa do zvláštneho kokteilu, ktorý spôsobí, že prevezmeme kontrolu nad všetkým, čo sa týka dieťaťa. Od výberu šiat, školy až po výber jeho kamarátov. Toto spôsobuje dva extrémy. V tom prvom dieťa stráca sebavedomie a sebahodnotu. V tom druhom sa všemožným rebelovaním snaží vymaniť z rodičovského zovretia. Ak sa tomu chceme vyhnúť, potrebujeme si uvedomiť, že plod našej lásky síce vyšiel z nášho tela, no zároveň je samostatnou bytosťou, ktorá má právo rozhodovať sa sama za seba. Aj keď to rozhodnutie bude možno zlé. A tak, hoci každá bunka nášho mozgu kričí, že tento nápad, myšlienka, priateľstvo… neprinesie dobré ovocie, skúsme do toho nezasahovať. Neznamená to, že nemôžeme vyjadriť svoj názor alebo pochybnosť, či je to najlepšie rozhodnutie. Vždy sa to však dá urobiť bez vnucovania a direktívy. A ak sa napokon ukáže, že naše námietky boli oprávnené, odporúčam zahryznúť si do jazyka a vetu: „Ja som ti to hovoril/a“ nechať odznieť iba vo svojej hlave.
DÔVERUJME DEŤOM, ŽE SA ROZHODNÚ DOBRE
Dôverovať dieťaťu je jedna z najväčších výziev rodičovstva. Pravdepodobne si aj my pamätáme zážitky z detstva či puberty, keď nás kamaráti nahovorili na veci, ktoré nám ešte aj teraz naháňajú červeň (alebo hrôzu) do tváre. Asi to tak nejako patrí k dospievaniu. Na niektoré záležitosti už ako rodičia jednoducho nemáme dosah. Môžeme len dôverovať, že sa naše ratolesti rozhodnú dobre. Že si v kritickej chvíli spomenú na naše rozhovory, rady, našu lásku a napokon aj dôveru, ktorú do nich vkladáme. A ak sa napriek tomu ocitnú v nepríjemnej situácii, nechajme ich niesť zodpovednosť. Buďme v tom s nimi, vypočujme ich, ale neriešme to za nich.
BUĎME SAMI PRÍKLADOM
Keď náš potomok vidí, že jeho rodičia majú sami vzťahy, na ktorých im záleží a do ktorých investujú, bude to pre neho nielen povzbudenie, ale aj inšpirácia. Hovorme o svojich priateľoch, o problémoch alebo radostiach, ktoré sme spolu zažili. Neváhajme sa podeliť aj s trápnymi chvíľami alebo zážitkami, z ktorých sme nevyšli ako víťazi. Nebojme sa zdieľať aj bolestné vzťahy a chyby. Otvorme si pre deti svoje srdcia, aby ich aj ony otvorili pre nás. A buďme dobrým príkladom toho, že priateľstvá sú potrebné v každom veku.
Akokoľvek idealisticky to môže vyzerať, priateľstvá sú potrebné aj v tejto dobe. Blízke vzťahy, ktoré sami budujeme, máme vo vlastných rukách. Tie, ktoré vytvárajú naše deti, vieme ovplyvniť len do istej miery. Ale vieme. Hlavne tým, že o nich s deťmi hovoríme, dávame im do nich slobodu i dôveru a sme im príkladom.
Foto: pexels.com