Mária Kohutiarová

Netušil, ako dlho na maminom pleci visel. Minútu? Desať? Cítil len jej blízkosť a prijatie, čas či nejaké dôležitosti nehrali žiadnu rolu. Zvláštne, má tridsaťštyri rokov a teraz plače, ešte k tomu na verejnom mieste uprostred cudzích ľudí… Prečo vlastne? Zdvihol hlavu, smrkol. Keby mu niekto pred dvadsiatimi štyrmi hodinami povedal, že nepoužije vreckovku… stavil by sa o celú […]

Počúvame to každý rok: Boh prichádza. Boh je blízko. Boh sa znížil až k nám. A my často nevieme „vycítiť“, keď to tak naozaj je – a keď vlastne máme v sebe narodeného Boha. Opýtali sme sa teda tých, ktorí to cítia… Boha pri sebe cítim blízko stále. Fakt. Dokonca aj keď vystrájam, aj keď už na neho „nemám […]

Teda, ona má svoje roky, ale zvonku je fajn. Svetlé drevo, výborná údržba, pekný vzhľad. Sedí do izby, ako má, rozmermi aj prevedením. Bolo treba vymeniť úchytky, no drží a stojí. Ale… Pred pár dňami som k nej predsa len prišla. Skriňa v izbe mojich dospelých synov bola akási čudná. Dvere poodchýlené, napriek tomu, že úchytka je pevná […]

A hoci bolo šero, hustnúce s drobným, nepríjemne studeným, až pichľavým dažďom, jasne videl, že jeho brat… drží v ruke to isté čo on. Pozrel sa na svoju obrovskú bukrétu, ktorú mal problém aj pri svojej vyšportovanej ruke a kondičke udržať. Horúčkovito premýšľal, čo má urobiť a povedať. Ani sa nepamätá, keď boli sami dvaja osamote, iskrenie a pnutie medzi nimi […]

Vošiel dnu trochu nesvoj. Matne si spomínal na to, keď naposledy kupoval kvety. A ešte k tomu pre mamu! Zamračil sa; kdesi hlboko, vo vnútri, ktoré nechcel otvárať ani sa tam vracať, sa zjavil otcov obraz. Otec vedel, že mama kvety miluje, a vždy jej ich nosil. Nebol trochár – nech bola kasa doma akokoľvek plná či prázdna, […]

Skôr ako Mária vložila svojho synčeka do jaslí, boli vystlané slamou. Skôr ako dieťatko príde pod srdce svojej mamy, jej maternica je vystlaná, aby ho prijala. Čo vložíme do jaslí svojho srdca my, aby Emanuel neležal na tvrdom? Svätá slama Netreba špekulovať nad tým, čo do svojich jaslí vložiť. Tá slama malých ľudských snažení je […]

V prvom momente Tomáša obliala horúčosť. Jeho brat! Teda – on ho nepovažuje za brata… nielen pre to podpichovanie so žeriavom. Nežiadalo sa mu ani trošku zdvihnúť, iba jeho príslovečná poctivosť a zvyk neskrývať sa pred zodpovednosťou ho donútili s povzdychom prijať hovor. V okamihu, ako cvakol mobil, zabuchli sa dvere na maličkej miestnosti výpravcu. Tomáš prekvapene zodvihol obrvy, […]

Tomáš sa náhlivo prepchal cez plnú uličku ľudí pri dverách a skôr ako stihol výpravca odpískať, vyskočil z vlaku. Ovial ho chlad a dážď, presne ten studený, hnusný decembrový dážď, čo na juhu Slovenska neráčil zo seba urobiť ani len pokus o snehovú vločku. Striaslo ho, košeľa s drobnou modrotlačou mu rýchlo namokala. Vlak sa medzitým stratil v zákrute a v hmle, nebolo […]

Tridsať rokov je dosť veľa na to, aby mnohí zabudli alebo ani nepoznali históriu, ktorá sa udiala počas totality aj na Slovensku. Životné príbehy tých, ktorí boli vtedy skrytí, no žili vierou a aktívne ju budovali z podzemia, by mali byť odkryté ako vzor. Jedným z takýchto utajených hrdinov je aj Eugen Valovič (70), ktorý s mnohými inými rozbiehal […]

Živé, žiariace oči. Nádherná hebká pokožka dievčat, akoby zo zamatu. Pehy! (Ako dlho ich zo mňa moja stará mama drhla…) Úsmev – každý iný. Tie chlapčenské bicyklové, plné šibalstva. Nežný úsmev mamy. Ustaraný, ale pokojný úsmev otca. Aj tie zovreté pery, akoby skrývajúce bolesť, samotu, ťažkosť, sú plné čara. Odrážajú čosi, čo presahuje videnie očí, […]

Tomáš vypol obratom telefón, ani nepočúval, čo ešte Stano hovorí. Nervózne ho hodil do príručnej tašky a zavrel oči. Dnes už nechcel vidieť a počuť nikoho. Stačilo! V okamihu, ako sa v Tomášovom zornom poli objavila aj ošľahaná, no dobrosrdečná tvár muža z vedľajšieho sedadla MHD, akoby ho opustila súdnosť. Intuitívne vyrazil vpred, no plná hala ľudí mu nedávala šancu. […]

Na našom internetovom portáli www.slovoplus.sk prinášame počas Adventného obdobia špeciálnu poviedku, o ktorej pokračovaní budete rozhodovať vy, naši čitatelia. Každý diel ukončíme dvoma možnosťami, z ktorých môžete za jednu hlasovať a autorka Mária Kohutiarová bude pokračovať v písaní víťaznou odpoveďou. Priložil čipovú kartu k čítačke a počkal, kým ho otočné rameno pustí von. Pred ním aj za ním sa hrnuli kolegovia, […]

Len Boh môže vymyslieť také stretnutia, akých sa mne dostalo! Teraz nemyslím len na tie s mojimi rodičmi a blízkymi na našom skalnom sídle, hrade Javier, v Španielsku. Ani na tie, ktoré som zažil na univerzite v Paríži, hoci ma škola bavila a nebol som nikdy odľud. (Liturgická spomienka: 3. 12.) Najlepšie stretnutia boli vždy tie, ktoré ma posúvali dopredu […]

Svet môjho Boha. Môj domov. Domov tých, ktorí odišli čistí. Očarujúci domov aj pre nás, ak budeme žiť pripravení. Vstala som. Čakalo ma šoférovanie, bolo treba ísť do mesta. A ešte aj kúsok ďalej. Povinnosti občas nepustia, termíny sú jasné. Pohľad do záhrady bol však iný ako včera či pár dní predtým. Zem dýchala paru, všetko […]

Niektoré príbehy, ktoré zažili ľudia v tajnej cirkvi, by nevymyslel žiadny scenárista: okamihy, keď pri poznaní systému špionáže a trestov prostredníctvom vtedajšej moci šlo o veľa – a práve tu sa formovali osobnosti. Zabudnúť na tento čas sa určite nemá! Osobitná Božia ochrana nad Slovenskom Často, keď sa pri diskusiách s mladými ľuďmi vraciam k obdobiu komunizmu na Slovensku, opakujem, že […]

Neostalo mi nič iné ako stať sa živým bilbordom Jeho Lásky, Jeho šance, Jeho času, Jeho milosrdenstva. Zadarmo. Nemôžem Boha a jeho úžasnú správu o nikdy sa nekončiacej akcii na milosrdnú lásku nechať v štichu. Nemíňajú ma. A stále sa stávajú signalizáciou, čo ešte nemáš a máš mať. Teda vraj to nemám ani ja. Super zľavy v super mega obchodnom centre, […]

Je už dosť tých, ktorí tie „červené“ časy nezažili – a aj dosť tých, ktorí síce v nich žili, ale mnohé veci sa ich netýkali. Porozumieť hrdinstvu a odvahe v tých časoch, ako aj zvrátenosti a prekrúcaniu moci znamená rozumieť, akým slovníkom obe skupiny hovorili. Rozumeli by ste všetkému? Cirkevný tajomník – bol to zmocnenec vlády, často absolvent Vysokej školy […]

Kým sú deti malé, je s nimi dobrý kolotoč: prebaliť, nakŕmiť, uspať, naučiť chodiť, hovoriť… Človek ako rodič nejako podvedome očakáva, že po čase začne dieťa „fungovať“ samo. A ono: vchádza do puberty. Všetci sme v „berte“ až po uši Niektorí z nás sme už aj na svoje „besné“ roky zabudli – alebo ich podvedome vytesnili. […]

Možno nám táto otázka príde mimo, zvlášť v tomto priestore. Reč však nie je o zahýbaní jedného z manželov – možno skôr o zahýbaní oboch tomu tretiemu, ktorý tam ozaj patrí. Ak aj vnímame, že Boh posvätil náš životný stav od jeho začiatku pri našom „áno“, otázka znie, nakoľko si uvedomujeme, čo všetko s ním môžeme […]

Keď nám kňaz previazal ruky štólou, aby spojil pred tvárou Boha aj ľudí naše životy, Boh neprestal mať o nás záujem. Aj keď my sme ten záujem možno stratili alebo neprejavili. Boh, ktorý chce s nami hovoriť Možno sme počuli aj v kázni počas sobáša, že Boh je s nami, každý deň. Možno nám to vyšumelo z hlavy a možno […]