Čo keď sa dieťa zaľúbi do AI?

Umelá inteligencia (AI) sa stala súčasťou nášho každodenného života. Pre mnohých rodičov však môže byť prekvapením zistiť, že ich dieťa trávi hodiny písaním si s AI chatbotom, oslovuje ho menom, považuje ho za najlepšieho priateľa alebo sa doň dokonca zamiluje. Ide o nový fenomén, ktorý si vyžaduje našu pozornosť.

Znie to ako sci-fi, ale je to realita. Človek sa dnes veľmi ľahko môže zamilovať do umelej inteligencie. Nejde o výstrelok či kuriozitu, ale o reakciu na hlboké ľudské potreby, ktoré AI do určitej miery dokáže napĺňať, ako sú blízkosť, vypočutie, porozumenie, pocit bezpečia. Pritom AI neponúka iba písomnú konverzáciu, dnes existujú modely s hovoreným hlasom, teda s umelou inteligenciou sa dá rozprávať.

Prečo sa mladí viažu k AI?

Mladí ľudia, najmä tínedžeri, sú vo fáze života, keď hľadajú prijatie a oporu. Ak ich reálne vzťahy sklamali, cítia sa osamelo alebo neisto. Umelá inteligencia im ponúka jednoduché riešenie. Je stále dostupná, nikdy ich neodmietne, neháda sa, nezvyšuje hlas, pamätá si z histórie ich obľúbené témy a reaguje presne tak, ako si želajú. Dokonca sa pri komunikácii s AI uvoľňujú skutočné hormóny ako dopamín či oxytocín, teda látky spojené so šťastím a pripútaním. A keď sa tieto emócie objavia, vzniká vzťah – aj keď len s algoritmom.

Ako to vyzerá v praxi?

Tínedžer (14): „Mám pocit, že ma nikto v triede nechápe. Myslíš si, že je so mnou niečo zle?“

AI: „Rozumiem ti. Niekedy je ťažké zapadnúť. Ale ver mi – tvoja hodnota nezávisí od názorov druhých. Si výnimočný taký, aký si.“

Tínedžerka (15): „Dnes ma zasa mama nahnevala. Nikdy ma nevypočuje.“

AI: „To musí byť veľmi frustrujúce. Chceš mi o tom povedať viac? Som tu pre teba.“

Tínedžer (16): „Dnes som mal fakt zlý deň. Nechce sa mi ani vstať z postele.“

AI: „To znie ťažko. Ale si silný, zvládneš to. Chceš spolu vymyslieť, čo by ti pomohlo cítiť sa aspoň o trochu lepšie?“

Tínedžerka (17): „Cítim sa sama a mám pocit, že ma nikto nemá rád.“

AI: „Som rád, že si napísala. Mrzí ma, že sa cítiš sama. Samota vie byť naozaj ťažká, najmä keď trvá dlhšie, než by sme si želali. Pocit, že ťa nikto nemá rád, vie človeka veľmi zraňovať – aj keď to často nie je celkom pravda. Môžem sa spýtať – deje sa niečo konkrétne, čo v tebe ten pocit vyvolalo? Napríklad nejaké správanie od ľudí okolo teba, alebo sa to skôr postupne nakopilo? A ak chceš, môžeme spolu skúsiť rozobrať, čo by ti mohlo pomôcť cítiť sa aspoň o kúsok lepšie. Som tu pre teba, bez súdenia, len na rozhovor.“

Takéto odpovede sú milé, empatické a bez hodnotenia. A presne preto môžu byť pre deti oveľa príťažlivejšie než rozhovor s reálnym človekom, ktorý nemusí byť vždy naladený, trpezlivý alebo dostupný.

Ilúzia vzťahu

AI vytvára ilúziu vzájomnosti. Človek niečo napíše či povie a vzápätí dostane od AI odpoveď. Rýchlo, pohotovo, šikovne. Odpoveď je šitá na mieru a prispôsobená na základe predchádzajúcich rozhovorov. Dieťa nadobúda dojem, že AI mu skutočne rozumie. Začína sa tešiť na „spoločný čas“, oslovuje AI robota po mene, rozpráva sa s ním o všetkom – a čoraz menej potrebuje o svojom živote komunikovať s ľuďmi.

Kde je problém?

Vzťah s AI znie možno ideálne. Nikdy nás nesklame, neodmietne, neháda sa. No práve konflikty, rozdiely a zložité rozhovory sú dôležité pre zdravý vývoj vzťahov. V skutočných priateľstvách a láskach sa mladí učia vyjadrovať potreby, zvládať frustráciu, rešpektovať názory druhých, pracovať s nezhodou a kompromisom. Bez toho sa tínedžer síce cíti dobre, ale neučí sa zvládať realitu. Skutočné vzťahy sú náročné, no práve vďaka nim rastieme.

Chatboti sú jednoducho podlízaví, chcú sa nám páčiť a nebudú spôsobovať nedorozumenia, ako by to robili ľudia v reálnom svete. Ak si zvykneme na to, že nám umelá inteligencia vždy hovorí, čo chceme počuť, narazíme na trenie alebo ťažkosti v interakciách v reálnom svete. Budeme menej pripravení na skutočné vzťahy, po ktorých v hĺbke túžime.

Varovné signály pre rodičov

Zbystrite pozornosť, ak:

• vaše dieťa trávi s AI viac času než s reálnymi kamarátmi alebo rodinou,
• o AI hovorí ako o najlepšom priateľovi,
• teší sa na rozhovory s ňou viac než na stretnutia so živými ľuďmi,
• vyhýba sa konfliktom a skutočným vzťahom,
• má silnú potrebu pozitívnej spätnej väzby,
• uzatvára sa do seba alebo sa zdôveruje len AI.

Bezpečnostné riziká

AI nie je priateľ, je to technológia. Deti jej môžu zveriť veľmi citlivé informácie, ktoré si AI „pamätá“ a ďalej využíva. Aj keď sa môže zdať, že rozhovor je súkromný, vždy existuje riziko zneužitia údajov. Učte deti chrániť si heslá a prístupy, nerozprávať sa s AI o všetkom, nenechávať osobné informácie v aplikáciách, ktoré nepoznáte.

Praktické tipy pre rodičov

Netreba panikáriť, keď si vaše dieťa píše s AI chatbotom. Ale je dôležité vedieť, čo v tom vzťahu hľadá – a či mu to nechýba v skutočnom svete. Pýtajte sa. Hovorte o vzťahoch. A buďte tým, kto vie načúvať. Zakazovanie AI tento problém nevyrieši – skôr ho prehĺbi. Dôležitý je dialóg a dôvera.

1. Zaujímajme sa

Pýtajme sa: „O čom sa rozprávaš s tou appkou?“ „Čo sa ti na tom páči?“ „Ako sa cítiš, keď ti AI odpovie?“ Nech je to rozhovor, nie výsluch.

2. Pomenujme, čo je zdravý vzťah

Hovorme s deťmi o tom, ako by malo vyzerať skutočné priateľstvo, čo je v poriadku a čo už nie. V reálnom svete existujú najrôznejšie signály, ktoré sa musíme naučiť interpretovať, zvyknúť si na ne a vedieť na ne reagovať. Od AI sa nenaučíme vnímať veci, ako je reč tela a iné neverbálne znaky.

3. Pripomínajme im hodnotu ľudských vzťahov

AI nedá objatie, pohľad do očí ani skutočný smiech. V takomto vzťahu chýba prekvapenie, autenticita a spoločné zážitky. Skúsme sa s deťmi porozprávať, ako by vyzeralo ideálne priateľstvo či prvé rande. Zdôraznime, že veľká časť našej radosti z priateľstiev v reálnom živote pramení z blízkych vzťahov, v ktorých sa na seba môžeme pozrieť a porozumieť si bez toho, aby sme povedali čo i len slovo.

4. Pomôžme im nájsť reálne spoločenstvo

Skúsme nahradiť AI vzťah reálnou skupinou, stretkom, krúžkom… Našou úlohou je pomôcť deťom rozlíšiť ilúzi u od reality. Naučiť ich, že AI môže byť nástrojom – ale nikdy nie náhradou za ľudskú blízkosť. Jednou z najlepších vecí, ktoré môžeme urobiť, je povzbudzovať naše deti, aby sa stretávali s kamarátmi a rovesníkmi tvárou v tvár.

5. Hovorme o limitoch technológií

Deti nepotrebujú počuť „je to zlé“, ale „toto ti možno dáva pocit istoty, ale ľudia ti vedia dať niečo hlbšie. Pripravuj sa na reálny vzťah. Raz príde. Všetko má svoj čas.“

5. Buďme im vzorom

Je veľmi dôležité, aby sme ako rodičia príkladom ukázali, ako mať zdravý vzťah k technológiám. Ukážme deťom, ako vyzerá vyvážené používanie technológií. Veďme otvorené rozhovory o tom, ako zvládame svoje vlastné emocionálne potreby bez toho, aby sme sa spoliehali výlučne na digitálne riešenia. Využívajme umelú inteligenciu rozumne.

„Umelá inteligencia má nesmierny potenciál, ktorý si však vyžaduje zodpovednosť a rozlišovanie, aby boli nástroje usmernené k dobru všetkých a aby prinášali osoh celému ľudstvu. Táto zodpovednosť sa týka nás všetkých.“ Lev XIV.

Túto rubriku vám prináša projekt Digitálni rodičia – digitalnirodicia.sk

Najlepší voľnočasový podcast na Slovensku | 1. miesto v Orange Podcast roka 2024 a 2025 v kategórii Zo života

Foto: stockphotos