Digitálne hry: Zábava, rozvoj, riziká

Dnešné deti a tínedžeri hrajú hry na platformách ako Xbox, PlayStation, poznajú virtuálnu realitu a nudu zabíjajú aj hrami na počítači a predovšetkým na mobiloch a tabletoch.Niežeby už nevedeli hrať iné hry (stolové, skrývačky, športové), ale keďže vyrástli s technológiami v rukách, digitálne hry sú pre nich prirodzenou zábavou. Umožňujú im prežiť zážitky, ktoré by boli v realite nemožné – stavať svety, lietať do vesmíru, vyriešiť záhady alebo súťažiť so súpermi z druhej polovice sveta.

Deti prirodzene milujú hry. Vedia ich nadchnúť nové výzvy, súťaženie, dobrodružstvo… Najviac ich priťahujú tie, ktoré hrajú ich kamaráti, potrebujú byť „súčasťou partie“. Digitálne hry spĺňajú mnohé potreby detského sveta: rýchle odmeny, pocit kompetencie, silné emócie, priateľstvá aj možnosť úniku z reality.

Keď však rodičia nevenujú pozornosť tomu, čo ich deti hrajú, môže to mať negatívne dôsledky.

Dievčatá aj chlapci môžu tráviť pri hrách príliš veľa času (často bez pohybu a sociálneho kontaktu), ľahko narazia na nevhodný obsah (násilie, vulgárnosť, gambling, sexuálny obsah), sú vystavení reklamám a manipulácii, môžu odhaľovať osobné údaje bez vedomia dôsledkov.

Osobitne dôležité je všímať si hry, ktoré obsahujú násilie. Samotné hranie násilných hier neurobí z dieťaťa násilníka, no môže mať vplyv na spracovanie emócií či empatiu, najmä ak dieťa zároveň nemá zdravé vzory správania alebo prežíva stresujúce obdobie. Dôležité je ustriehnuť vek, pre ktorý je daná hra určená, tiež sledovať zmeny správania, aby sa z vášnivých hráčov nestali závislé deti, ktoré sa už v offline svete vôbec hrať nechcú.

HRY VEDIA BYŤ PROSPEŠNÉ

Digitálne hry často vyžadujú rýchle rozhodovanie, plánovanie krokov dopredu či uvažovanie v súvislostiach. Deti si počas hrania prirodzene osvojujú princípy logiky, stratégie, hodnotenia rizík a často musia prehodnocovať svoju taktiku. Hry, ktoré stavajú na taktickom myslení, rozvíjajú schopnosti, ktoré sú užitočné aj v škole a v reálnom živote.

V mnohých hrách sa hráč stretáva so zložitými situáciami, ktoré si vyžadujú kreatívne riešenia. Musí prísť na to, ako prejsť level, poraziť súpera alebo prekonať prekážku. To všetko bez návodu, len vďaka pokusom a omylom. Deti sa tak učia nevzdávať sa, hľadať nové prístupy, vylepšovať svoje stratégie a vnímať chybu ako prirodzenú súčasť učenia.

Najmä akčné alebo pretekárske hry rozvíjajú schopnosť dieťaťa sústrediť sa, rýchlo reagovať na zmeny a koordinovať zrak, pohyb a premýšľanie. Deti často musia v zlomku sekundy reagovať na vizuálne podnety, čo zlepšuje ich reflexy a pohotovosť. Táto zručnosť sa neskôr môže zúročiť aj pri športe, šoférovaní či v stresových situáciách.

Zlyhanie v hre nie je tragédia, ale výzva skúsiť to znova. Deti si budujú schopnosť vyrovnať sa s neúspechom, zamerať sa na cieľ, zlepšovať sa a vydržať. Tieto hry môžu pomáhať rozvíjať vnútornú motiváciu, sebadisciplínu a emocionálnu odolnosť, čo sú cenné schopnosti do života.

Mnohé hry dnes prebiehajú v online priestore v reálnom čase, kde deti musia spolupracovať s inými hráčmi. Učia sa rozdeľovať si úlohy, komunikovať, prijímať spätnú väzbu aj podriadiť sa tímovému cieľu. Zároveň si tak budujú aj digitálne komunikačné zručnosti a schopnosť pracovať v skupine, čo je dnes kľúčová kompetencia aj v profesijnom svete.

Väčšina kvalitných hier je v angličtine alebo inom cudzom jazyku. Deti sa tak prirodzene učia nové slovíčka, frázy, rozumejú inštrukciám, čítajú texty a počúvajú reč. Hranie hier sa tak môže stať zábavnou formou jazykového vzdelávania.

NEBOJTE SA SPOLOČNÉHO HRANIA

1. Hrajte sa s vašimi deťmi. Zaujímajte sa o hry, ktoré hrajú vaše deti. Pozrite si, ako vyzerá hra, sadnite si k nim, pokúste sa niečo skúsiť aj vy. Nenechajte sa odradiť herným slovníkom či náročnosťou hry. Váš záujem však musí byť úprimný.

2. Hovorte spolu o hrách. Nestačí sa spolu iba hrať. Diskutujte o tom, čo sa v hre deje. Bavte sa o tom, aká zaujímavá grafika je v hre, aký silný bol váš protivník či ako bude vyzerať ďalší level. Ak požiadate dieťa, aby vám prezradilo svoju hraciu stratégiu, učíte ho, že vo svete dospelých je dôležité mať plán, experimentovať, teoretizovať i konať.

3. Majte jasné pravidlá. Dohodnite si čas hrania, prestávky, a rovnováhu s inými aktivitami.

Sledujte signály – keď dieťa kvôli hrám zanedbáva spánok, školu, kamošov. Aplikácie, ktoré si naše deti sťahujú, by nám vôbec nemali byť ľahostajné. Akceptovať by sme nemali hry, ktoré si od detí vyžadujú priveľa údajov alebo ich neprimerane otravujú reklamou. Ak si deti sťahujú a nakupujú a hrajú hry bez vedomia rodičov, určite to nie v poriadku.

4. Nechajte hru pokračovať, aj keď sa práve skončila. Komunikujte o hre, aj keď ju už nehráte. Keď je dieťa menšie, môžete ho požiadať, aby nakreslilo obrázok, kde je zobrazené dieťa ako víťaz v cieli – podporuje to jeho predstavivosť. Staršie deti môžu popisovať situácie a rôzne emócie, ktorými si počas hry prešli. Môžu sa tiež pochváliť, v čom sa oproti protihráčom zlepšili.

Úloha na doma:

Spýtajte sa detí, ktoré hry sú populárne medzi ich priateľmi či spolužiakmi. Zapíšte si ich názvy, pozrite si o nich recenzie a vyberte si jednu, ktorú si zahráte spolu ešte tento týždeň.

Mali by ste vedieť

Dnes máme v mobiloch kopec hier. Tieto hry však nie sú iba pasívnym zážitkom. Denne aktívne komunikujú s hráčom. Hneď, ako dieťa odloží mobil, prichádzajú notifikácie:

„Tvoj tím ťa potrebuje!“

„Získal si odmenu – príď si ju prevziať!“

„Len dnes môžeš postúpiť na ďalší level!“

Tieto správy nie sú náhodné. Sú navrhnuté tak, aby dieťa emocionálne vtiahli späť do hry, používajú pochvalu, urgentnosť aj pocit výnimočnosti. Mobil sa tak stáva hlasom, ktorý sa prihovára dieťaťu milším, povzbudivejším spôsobom než často dokáže rodič, učiteľ alebo aj kamarát. Pre citlivú psychiku dieťaťa to môže byť veľmi silné a ťažko odolateľné.

Často sa stáva, že dieťa ani nechce pokračovať v hre, no cíti, že „niečo dôležité mu ujde“, že je potrebné a že hra ho chce späť. A práve to je dôvod, prečo by rodičia mali vedieť, ako tieto notifikácie fungujú a prečo sú také účinné.

Dôležité je rozprávať sa s deťmi o tom, že sa s nimi rozpráva robot – algoritmus navrhnutý na to, aby udržal ich pozornosť. Nie je to skutočný kamarát, len umelá inteligencia, ktorá vie, čo na nich zaberá. Ak o tom deti vedia, ľahšie si uvedomia, že môžu povedať „nie“.

Skúste si s deťmi prejsť, aké notifikácie im chodia. Porozprávajte sa o tom, ako ich vnímajú a čo v nich vyvolávajú. Spoločne zvážte možnosť tieto notifikácie vypnúť – najmä pri hrách, ktoré ich zbytočne vyrušujú alebo vyvolávajú tlak.

Túto rubriku vám prináša projekt Digitálni rodičia – digitalnirodicia.sk

Najlepší voľnočasový podcast na Slovensku | 1. miesto v Orange Podcast roka 2024 a 2025 v kategórii Zo života

Foto: stockphoto, archív respondentov