Digitálny stres v rodinách

Poznáte ten pocit, keď sa vám ozve mobil a vy po ňom okamžite siahnete, aj keď práve varíte večeru, hráte sa s dieťaťom alebo ležíte v posteli? Alebo keď vás zahlcuje množstvo správ, e-mailov, noviniek a videí, ktoré „musíte“ vidieť, a aj večer máte pocit, že vám niečo uniká? Tomuto sa hovorí digitálny stres – tlak, ktorý na nás vyvíjajú technológie, a ktorý si často ani neuvedomujeme.

Nejde iba o únavu z obrazoviek, ale o pocit potreby neustálej dostupnosti, informačné preťaženie, porovnávanie sa a strata našej schopnosti oddychovať bez mobilu. V rodine sa to môže prejaviť napätím, podráždenosťou či rôznymi konfliktmi, kde zhadzujeme vinu na technológiu.

Ako obstáť?
Digitálny stres nie je niečo, čomu musíme automaticky podľahnúť. Aj keď sú technológie navrhnuté tak, aby si pýtali našu pozornosť, stále platí, že to máme vo vlastných rukách. Je to výzva, ktorú môžeme zvládnuť, ak k nej ako vychovávatelia pristúpime vedome. Nemôžeme očakávať, že deti a mladí si sami doma nastavia zdravé hranice. Ich mozog je stále vo vývine, lákadlá digitálneho sveta sú pre nich silné a prirodzene im chýba skúsenosť s dlhodobými dôsledkami. Naša úloha ako dospelých je konať preventívne, teda vytvárať prostredie, v ktorom sa učia technológie používať s mierou. Nenechávajme ich v online svete samých, aj keď sa tvária, že to tam zvládajú.

Prevencia neznamená absolútny digitálny detox, ale každodenné malé kroky a jasné pravidlá. Ide o spoločné offline chvíle, osobný príklad, ale predovšetkým otvorené rozhovory. Rozprávajme sa s deťmi o tom, ako nás digitálny stres ovplyvňuje, pomenujme negatíva a spoločne hľadajme riešenia pre svoju rodinu.

Ako môže vyzerať digitálny stres doma?

1. Sme pripojení nonstop

Rodičia kontrolujú pracovné e-maily aj cez víkend, deti sledujú reelsy ešte pred spaním, a ak sa mobil vybije alebo stratí signál, stúpa nervozita. Napríklad: Mama sa snaží dokončiť prácu z kuchyne, popri tom odpovedá na správy na mobile. Syn ju ťahá za rukáv.

Syn: „Mami, môžem ti niečo ukázať?“

Mama: „Počkaj, len rýchlo odpíšem kamoške…“ (a o 15 minút si uvedomí, že už je po večeri).

2. Porovnávame sa

Na sociálnych sieťach všetci vyzerajú šťastnejšie, úspešnejšie a krajšie. Deti môžu cítiť, že nikdy nebudú „dosť“, rodičia zas, že nestíhajú byť takí dokonalí ako iní.

Dcéra prechádza Instagram a smutne si povzdychne.

Dcéra: „Všetky baby z triedy už boli primori… ja nikde.“

Otec: „Ale boli sme spolu na chate, to si nepamätáš?“

Dcéra: „To je iné, tam sa nechodí fotiť.“

3. Necháme sa vyrušovať

Notifikácie skáču na obrazovke každých pár minút. Uprostred rozhovoru niekto pozrie na mobil „len na sekundu“ a už je myšlienkami inde. Keď deti vidia, že my dokážeme mobil odložiť, budú to považovať za normálne. Ak im však necháme úplnú voľnosť, väčšinou nezvíťazí disciplína, ale sila návykov, ktoré si digitálne technológie vynucujú.

4. Trávime spolu menej chvíľ

Napríklad, je piatkový večer a každý v rodine je na inom zariadení. Mama pred TV, otec na notebooku, dcéra na tablete, syn s mobilom v ruke. Ticho prerušuje len smiech z videa na Tik Toku a cinknutie notifikácií. Aj keď sú všetci doma, každý je vo svojom svete – jeden v hre, druhý pri seriáli, tretia na Instagrame, ďalší na YouTube. A to je nielen smutné, ale aj vzťahy ruinujúce.

Čo to s nami robí?

Digitálny stres má viacero rovín, ktoré zasahujú náš každodenný život. Psychicky zvyšuje napätie, vyvoláva úzkosť a prináša pocit, že stále nemáme dosť času. Fyzicky sa prejavuje napríklad únavou očí, bolesťami hlavy a chrbta či zhoršenou kvalitou spánku. Vzťahovo vedie k tomu, že máme menej hlbokých rozhovorov, častejšie nedorozumenia a rastie pocit, že nás druhý človek naozaj nepočúva. Výchovne to všetko vplýva na deti, ktoré preberajú naše digitálne návyky a ak vidia, že mobil má prednosť pred rozhovorom, naučia sa to robiť rovnako.

Ako znížiť digitálny stres?

1. Zaveďme digitálne prestávky

Stačí krátke úseky dňa, keď sme všetci offline. Napríklad raňajky bez mobilov alebo večerná hodinka pred spaním bez obrazoviek.

Mama: „Dáme si raňajky bez mobilov?“

Syn: „A čo ak mi niekto napíše?“

Otec: „Počká to. Teraz „píšeš“ len s nami.“

2. Dohodnime si nedigitálne zóny

Miesta, kde mobily nemajú čo hľadať, ako je jedálenský stôl, spálňa, detská izba pred spaním.

3. Povypínajme si zbytočné notifikácie

Nebojme sa vypnúť tie upozornenia, ktoré nás len vyrušujú. Vyskúšajme to aspoň na niekoľko dní.

4. Plánujme si, kedy budeme online a kedy nie

Namiesto náhodného scrollovania majme jasné digitálne okná – napríklad kontrola správ 2 až 3-krát denne, a nie každé 3 minúty.

5. Doprajme si aj offline aktivity

Prechádzky, stolové hry, varenie, šport. Keď sú ruky a myseľ zaneprázdnené inak, mobil netreba. Buďme kreatívni, ponúknime svojimdeťom alternatívy k digitálnej technológii.

Otec: „Poďme si zahrať Človeče.“

Dcéra: „Ale ja som v polke videa…“

Otec: „Tak ho pauzni – toto video uvidíš, ale smiech pri hre už nie.“

BYŤ DIGITÁLNYM VZOROM

Deti sa neučia len z toho, čo im hovoríme, ale najmä z toho, čo robíme. Ak chceme, aby technológie používali s mierou, musia vidieť, že to dokážeme aj my. Keď sa to dá, odložme mobil z ruky vždy, keď sa s deťmi rozprávame. Nereagujme okamžite na každé cinknutie. Ukážme im, že offline chvíle sú rovnako dôležité ako online svet.

Deti (a často aj my dospelí) majú pocit, že keď teraz prerušíme film, hru alebo scrollovanie, už sa k tomu nikdy nevrátime. Je dobré im ukázať, že opak je pravdou – technológie sú v tomto benevolentnejšie, než si myslíme. Film si vieme pozrieť neskôr v archíve, hra sa uloží alebo ju môžeme spustiť znova, sociálne siete nás neskôr samy upozornia, keď niečo dôležité „zmeškáme“.

Preto treba deťom vysvetľovať a ukazovať v praxi, že nič dôležité im neujde, keď si spravia pauzu. Naopak, keď odložíme mobil, ovládač alebo vypneme obrazovku, získame priestor na iné veci: rozhovor s rodinou, dokončenie povinností, oddych. To, čo sa deje online, tam bude aj o hodinu či o deň. Ale to, čo sa deje pri nás doma, v živote a medzi nami, sa už nemusí zopakovať. Deti potrebujú pochopiť, že technológia nemusí byť vždy „tu a teraz“ a že nemá právo brať si ich plnú pozornosť na úkor ľudí, ktorí sú s nimi v miestnosti, ani na úkor povinností. Keď sa naučia vedome robiť prestávky – počas filmu, hry či scrollovania –, získajú jednu z najdôležitejších digitálnych zručností: schopnosť technológiu ovládať, nie jej slúžiť.

Všetci si pri digitálnych technológiách potrebujeme uvedomovať: „Digitálny obsah počká, ale ľudia a chvíle, ktoré mám tu a teraz, nepočkajú.“

Túto rubriku vám prináša projekt Digitálni rodičia – digitalnirodicia.sk

Najlepší voľnočasový podcast na Slovensku | 1. miesto v Orange Podcast roka 2024 a 2025 v kategórii Zo života

Foto: pexels.com