Dobré manželstvo na celý život: rozprávajte sa!

Tak ako môžeme veľmi silne prejaviť lásku svojmu manželskému partnerovi telesnou intimitou, môžeme mu ju veľmi silno prejaviť aj rozhovorom, počúvaním a vyslovovaním slov. Hovoriť so svojím manželom/svojou manželkou je prejavom veľkej lásky. Nehovoriť s ním/s ňou, môže byť prejavom veľkej nelásky a zdrojom hlbokého zranenia.

Preto ak chcete mať dobré manželstvo, rozprávajte sa!

Pozor! Nepovedal som: Rozprávajte! Povedal som: Rozprávajte SA! Hovorte spolu. Zdieľajte sa a počúvajte jeden druhého.

Pre jedného to môže znamenať otvoriť ústa a začať hovoriť. Rozprávať o tom, čo sa skrýva v jeho vnútri a čo zažil, keď nebol spolu so svojím manželským partnerom.

Pre druhého to môže znamenať zatvoriť ústa a začať počúvať. Počúvať, čo mu jeho manželský partner chce povedať. Vytvoriť ticho, ktoré môže využiť, aby niečo povedal, alebo – ak chce – aj aby mlčal.

Koľko sa máme rozprávať? Koľko treba. Dalo by sa povedať, že sa môžete riadiť trhovým princípom ponuky a dopytu. Keď potrebuješ hovoriť, som ochotný počúvať. Keď si pripravený počúvať, som ochotný hovoriť.

Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že v dnešnej dobe hovoria manželia spolu MÁLO. A preto by sa tiež dalo povedať, že takmer v každom manželstve treba – čo sa týka spoločného rozprávania sa – pridať na kvantite aj na kvalite. Rozprávať sa spolu viac a rozprávať sa spolu lepšie. Na vyššej úrovni komunikácie.

Základným východiskom je staré známe: „Nemému decku ani vlastná mater nerozumie.“ Nerozprávať sa je chyba. Veľká chyba. Dáva totiž priestor nedorozumeniam a domýšľavosti. Dáva priestor omylom a klamstvám Zlého.

Ak chceme žiť v láske a v pravde, musíme sa rozprávať. Ak nie ste ochotní hovoriť so svojím manželským partnerom, ak ho nie ste ochotní počúvať, zabudnite na dobré manželstvo. Ale aj naopak, ak sa začnete viac a kvalitnejšie rozprávať, vaše manželstvo sa určite stane lepším.

Pre niekoho môže byť prvým krokom srdečný pozdrav a úctivé oslovenie. Pozdrav a oslovenie nie sú len spoločenskou konvenciou, ale vyjadrením postoja: „Vnímam ťa. Zaujímam sa o teba. Rešpektujem ťa. Som tu pre teba.“ A to vôbec nie je málo. Mnohým manželstvám by už toto výrazne pomohlo.

Ak je toto pre vás samozrejmosť, môžete začať s vyšším levelom. Byť slušný. Byť zdvorilý a prívetivý. Nielen voči cudzím, ale aj (a najmä) voči svojmu manželskému partnerovi.

Pridajte do vašej manželskej komunikácie slová: „prosím“, „odpusť,“ „ďakujem.“

Nedávajte vášmu manželovi, vašej manželke, pokyny a nevyslovujte požiadavky. Poproste.

Keď vám manželský partner preukáže nejakú službu alebo vám niečo dá, neberte to mlčky ako samozrejmosť. Poďakujte.

Keď sa vám niečo vo vzťahu nepodarilo, keď ste si uvedomili nejakú chybu, keď vidíte, že ste sa niečím svojho manželského partnera dotkli, netvárte sa, akoby nič. Povedzte: „Prepáč!“

Slušným a neslušným sa dá byť nielen obsahom reči, ale aj tónom a hlasitosťou. Niekedy mi to „ujde“ aj vo vzťahu k mojej manželke. Keď sa emócie trochu utíšia, prídem za ňou a poviem jej, že ma to mrzí; že si uvedomujem, že sa takto ku nej nemám správať a že si to nezaslúži.

 

 

V liste Kolosanom svätý Pavol zhrnul postoj kresťanských manželov do jedinej vety: „Muži, milujte manželky a nebuďte voči nim nevrlí!“ (Kol 3, 19). Často si pripomínam, že pre mňa to znamená: „Rišo, nebuď k Martuške nevrlý!“ Rozmeniť na drobné si to môžeme aj prostredníctvom rôznych prekladov tohto textu. Tak napríklad ekumenický preklad vyzýva mužov vo vzťahu k ich manželkám: „Nesprávajte sa k nim drsne.“ Evanjelický preklad vystríha: „Nebuďte príkri k nim.“ A v Roháčkovom preklade táto pasáž znie: „Nerozhorčujte sa na ne.“ Bezpochyby to platí aj pre ženy vo vzťahu k ich manželom.

Každý človek najviac zo všetkého túži po láske a po jej prejavoch. Keď sa s láskou rozprávame so svojím manželským partnerom, keď máme na neho toľko času, koľko potrebuje, keď mu venujeme plnú pozornosť, keď ho bez prerušovania počúvame, keď mu prejavujeme svojimi slovami úctu, rešpekt a vďačnosť, keď mu prejavujeme hlbokú dôveru a hovoríme s ním ako s najlepším priateľom, keď slovami hladíme jeho dušu a s vďačnosťou prijímame jeho slová, tak mu dávame zažiť, že je skutočne milovaný, že si ho hlboko vážime; len tak môžeme dosiahnuť v manželstve obojstrannú spokojnosť; len tak môžeme budovať dobré manželstvo.

Dobrým slovom môžeme pohladiť dušu svojho manžela, svojej manželky. V dnešnom svete počujeme toľko zlých a deštruktívnych slov, že potrebujeme, aby nám niekto „dobrorečil“. A ten niekto je v prvom rade náš manželský partner.

Muž by mal každý deň povedať svojej manželke, že ju miluje, že ju ľúbi, že je krásna, že sa mu páči, že je s ňou rád, že je s ňou šťastný, že je veľmi šikovná, že je za ňu veľmi vďačný, že si gratuluje, že si ju zobral, že si ju váži, že si veľmi cení, ako ho miluje a ako sa o neho, o celú rodinu a celú domácnosť stará, a podobne.

Žena by mala každý deň povedať svojmu manželovi, že ho miluje, že sa jej páči, že si ho váži, že sa pri ňom cíti bezpečne, že sa cíti ním milovaná, že je s ním šťastná, že je za neho vďačná, že je rada, že sa za neho vydala, že si cení jeho pracovitosť a jeho starostlivosť o ňu a o celú rodinu, a podobne.

 

* * *

Kapitola „Rozprávajte sa“ je prvou z našej novej knihy Dobré manželstvo na celý život. Nájdete v nej oveľa viac! Napríklad:

• Ako pracovať s emóciami pri manželskom rozhovore.
• Či si hovoriť medzi sebou pravdu vo všetkom.
• Ako narábať s kritikou v našich rozhovoroch.
• Ako a v čom krotiť svoj jazyk.
• Ako si vytvoriť priestor na správne počúvanie.
• Čo s digitálnymi „žrútmi“ času, „odpútavačmi“ pozornosti“ a „kazisvetmi“ konverzácie.

A mnoho ďalšieho.