Ján Pavol II., duša svätca – telo športovca

Ján Pavol II., pápež, ktorý si získal svet. Bol unikátnou kombináciou veľkého mysliteľa, citlivého umelca a nadšeného športovca.

Športovec, ktorý sa stal pápežom

Keby ste počas konkláve v roku 1978 povedali ľuďom, že nový pápež bude lyžovať, plávať a chodiť do hôr, asi by vás vysmiali. Veď pápeži predsa nezvyknú športovať. Karol Wojtyła však dokázal, že aj športovec sa môže stať pápežom. Ako malý chlapec rád hrával futbal so svojimi katolíckymi, ale aj židovskými kamarátmi. Známy bol aj tým, že bol vždy ochotný hrať v židovskom tíme, ktorému často chýbal nejaký hráč. Je možné, že si aj vďaka tejto skúsenosti uvedomil, akú silu má šport pri spájaní ľudí rôznych náboženstiev, rás a národov. Neskôr – už ako pápež – povedal: „Šport môže naozaj účinne prispieť k mierovému porozumeniu medzi národmi a k vytvoreniu novej civilizácie lásky.“

Karol chodil často do prírody. Prechádzky po prírode považoval za príležitosť modliť sa, rozjímať a spoločné výlety zas ako priestor na prehlbovanie vzťahov a zažívanie spoločenstva s Bohom i ľuďmi. Dokonca aj tesne pred tým, ako zistil, že bol vymenovaný za pomocného krakovského biskupa, sa bol plaviť na kajakoch so skupinou mladých ľudí.

Jeho najobľúbenejším športom bolo lyžovanie, ktorého sa nevzdal ani ako kardinál. Kardinál na lyžiach bol pre niektorých ľudí veľkým prekvapením a keď sa ho novinári pýtali, či je vhodné, aby kardinál lyžoval odpovedal, že v Poľsku aktívne lyžuje polovica kardinálov. Bola to pravda, keďže Poliaci mali v tej dobe iba dvoch kardinálov.

Pápež, ktorý ostal športovcom

Keď Karola Wojtyłu zvolili za pápeža, šport ostal naďalej dôležitou súčasťou jeho života. Svätý Otec, ktorý si pri chodení po schodoch chytil svoju bielu sutanu a stúpal na každý druhý schod, pôsobil ľudsky, aj keď nie u všetkých našiel pochopenie. Sám však hovoril, že potrebuje pohyb – a odporúčal ho aj všetkým, ktorí sa na jeho štýl chôdze sťažovali.

Stanisłav Dziwisz v knihe Život s Karolom opisuje, že Jánovi Pavlovi II. veľmi chýbali výlety do hôr a lyžovanie. Keď sa o tom raz rozprávali pri stole, rozhodli sa zorganizovať tajný výlet z Vatikánu. A tak sa 2. januára 1981 pápež posadil na zadné sedadlo auta kňaza Józefa Kowalczyka a nenápadne – schovaný za otvorené noviny, aby neupútal pozornosť švajčiarskych gardistov stojacich na stráži – opustil Castel Gandolfo. Lyžoval sa na svahoch v Ovindoli a ostatní lyžiari ani netušili, že lyžujú na svahu s pápežom. V kombinéze a okuliaroch ho väčšina ľudí nespoznala. Veď kto by čakal, že na svahu stretne pápeža? Stanisłav Dziwisz priznáva, že podobných „útekov“ do prírody bolo viac ako sto.

Ján Pavol II. mal vo veľkej úcte ľudské telo a bol si vedomý toho, aký veľký význam má šport pre telo. Pri príhovore počas Majstrovstiev sveta v atletike v roku 1987 povedal: „Šport je činnosť, ktorá v sebe nezahŕňa iba pohyb tela, ale vyžaduje aj inteligenciu a silu vôle. Inými slovami, odhaľuje úžasnú štruktúru ľudskej osoby, ktorú Boh stvoril ako duchovnú bytosť, jednotu tela a ducha. Ak sa šport zredukuje iba na kult ľudského tela, a zabúda sa na dôležitosť ducha, alebo ak by mal brzdiť morálny a intelektuálny rozvoj, alebo viesť k službe neušľachtilým cieľom, potom stratí svoj skutočný význam a z dlhodobého hľadiska by mohol dokonca uškodiť zdravému ľudskému rozvoju.“

Pápež často zdôrazňoval, že šport môže mladým ľuďom pomôcť oslobodiť sa od nástrah ľahostajnosti a apatie a pomôcť im rozvíjať také dôležité hodnoty, ako sú vernosť, vytrvalosť, priateľstvo, solidarita. Podľa slov Svätého Otca šport „podnecuje lásku k životu, učí obete, úcte a zodpovednosti a vedie k úplnému rozvoju ľudskej bytosti“.

Svätý Otec mal rád aj kolektívne športy, ktoré podľa neho pomáhajú v pokore rozoznať svoje vlastné obmedzenia a oceniť kvality druhých, tiež formujú k spolupráci a čestnosti.

Ján Pavol II. bol veľkým príkladom toho, ako sa dá v živote vyvážiť štúdium, umenie a šport. Stanisłav Dziwisz o ňom povedal, že bol perfekcionista, ktorý veľmi pozorne plánoval všetky svoje činnosti. A počas všetkých svojich aktivít bol upriamený na Krista a často svoje činnosti pretkával strelnými modlitbami.

Svätý Pavol v Prvom liste Korinťanom prirovnáva život s Kristom k behu na štadióne. „A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dosiahli porušiteľný veniec, my však neporušiteľný.“(1 Kor 9, 25) Ján Pavol II. nám tiež pripomína: „Každý kresťan je povolaný stať sa silným Kristovým športovcom, verným a odvážnym svedkom evanjelia. Ale na to, aby v tom uspel, musí vytrvať v modlitbe, trénovať sa v cnosti a nasledovať božského Majstra vo všetkom.“

Foto: epicpew.com,papiez.wiara.pl