Láska je sloveso: Prečo sa skutočná láska rodí zo skutkov, nie z pocitov

Svet okolo nás nám často predáva ilúziu, že láska je ako kúzlo. Príde nečakane, zaplaví nás vlnou veľmi príjemných emócií, no keď „motýliky v žalúdku“ odletia, prichádza prázdno a s ním nezriedka aj koniec – vzťahu alebo dokonca manželstva. Práve preto môžeme v mnohých manželstvách badať tendenciu baliť kufre hneď, ako vyprchajú city. Chladnúca emócia však môže byť v manželstve niečím úplne iným – nemusí, ba dokonca by ani nemala byť koncom, ale pozvánkou ísť hlbšie.

Prvá fáza vzťahu, typická prudkou zamilovanosťou, – láska, ktorú už v starom Grécku nazvali eros – je vzácny Boží dar. Netreba ju zatracovať ani podceňovať. Je totiž dôležitou súčasťou väzby medzi dvojicou ľudí. Boh nám ju dáva zadarmo ako akýsi „štartovací balíček“, aby dve cudzie osoby spojil a dal im silu prekonať počiatočné rozdiely.

Skutočné dobrodružstvo však začína vtedy, keď táto emócia ustúpi a nastúpi a     gape – láska ako vedomé rozhodnutie. Táto druhá fáza je verným zrkadlom toho, ako miluje Boh nás. Božia láska k nám nie je závislá od toho, či „má náladu“. Je to pevná, skalopevná vernosť. Keď prechádzame zamilovanosťou do rozhodnutia, začíname milovať partnera zrelým spôsobom. Vtedy nenasledujeme svoje emócie, nepodliehame tomu, čo cítime alebo necítime, ale rozpamätúvame sa na náš sľub, ktorý sme manželskému partnerovi dali, a konáme na základe neho.

LÁSKA JE UPREDNOSTNENIE VZŤAHU PRED NUTNOSŤOU MAŤ PRAVDU

Láska nie je pocit, je to sloveso – v zrelom a zdravom (zdôrazňujeme zdravom, lebo existujú aj patologické vzťahy, v ktorých to neplatí) vzťahu sa to prejavuje v tom, čo robíme, alebo aj nerobíme, v čase, keď necítime silné emocionálne vzplanutie. Mnohí z nás, ktorí sú v manželstve už niekoľko rokov, vedia, že milovať svojho partnera je vedomá voľba, ktorú robíme každé ráno nanovo. Keď sa zobudíme, nerozhodujeme sa na základe toho, ako sa cítime, ale na základe sľubu, ktorý sme dali pred oltárom. Zvolíme si trpezlivosť, aj keď ma manželka/manžel práve hnevá. Vyberieme si odpustenie, aj keď máme na jazyku sto výčitiek. Dávame radšej prednosť vzťahu, ako by sme si za každú cenu nárokovali dokázať, že máme pravdu. Je to ľahké alebo jednoduché? Vôbec nie. Ak by sme však čakali, kým budeme mať chuť urobiť pre našu polovičku niečo pekné, nemusíme sa dočkať. No vo chvíli, keď sa zaprieme a preukážeme lásku skutkom (hoci aj cez sebazaprenie), naše srdce zmäkne a emócie sa často vrátia. Láska (aj pocitovo) sa totiž rodí z činov.

BOŽIA MILOSŤ PRICHÁDZA NA POMOC NAŠEJ SLABOSTI

Manželstvo si netreba idealizovať. Nesmieme sa tváriť, že všetko v ňom je úžasné, a že pracovať na ňom nie je ťažké. Naopak, veľmi často si vyžaduje obetu, sebazaprenie, ale aj správne nastavenie hraníc. V zdravom manželstve fungujú obaja rovnako – rovnako sa zapájajú do chodu rodiny, preberajú zodpovednosti, prinášajú obete, nachádzajú si chvíľky pre seba, pracujú na manželstve, ale aj na vzťahoch so svojimi deťmi. Je prirodzené, ak v istých obdobiach jeden robí viac ako druhý. Ak by to však bol dlhodobý stav, také manželstvo sa stáva nevyrovnaným, prichádza o iskru a skôr či neskôr vchádza do krízy. Povedať „áno“ každodennému rozhodnutiu toho druhého milovať v takomto vzťahu býva veľmi ťažké. Vďaka Bohu, všetku námahu a ťažkosti nemusíme niesť len na našich pleciach. Božia milosť prichádza na pomoc našej slabosti.

SPRIEVODCA MANŽELSKÝMI MÍĽNIKMI: AKO ZVLÁDNUŤ SKÚŠKY ČASU?

Manželstvo nie je statická vec, je to dynamický proces, počas ktorého sa meníme, rastieme a napredujeme. V každom manželskom vzťahu prechádzame niekoľkými fázami a obdobiami. Aby sme počas nich dokázali udržať oheň lásky, ale aj priateľstva, ponúkame praktické tipy, ako na to:

1. Po 5 rokoch: Narazenie do reality života a prvé deti

• Výzva: Plienky, kašičky, domácnosť a povinnosti vytláčajú medzi manželmi intimitu. Prichádza prvé vytriezvenie, kedy partnera vidíme bez ružových okuliarov – unaveného, nervózneho a v plnej realite jeho slabostí. To, čo sme na ňom kedysi obdivovali, nás na ňom zrazu neskutočne vytáča. Láska tu prestáva byť bezstarostným koníčkom a stáva sa každodennou službou. Zdá sa, že na seba už nemáme čas, navzájom sa vzďaľujeme.
• Praktický tip: V období, keď sa z nášho vzťahu dvojice stáva rodina s jedným, či niekoľkými deťmi, si musíme vedome zatriediť priority. I keď si starostlivosť o deti vyžaduje mnoho času, je potrebné nezanedbať náš manželský vzťah. V tomto štádiu nášho života sa takmer nikdy nedá naplánovať víkend alebo krátka dovolenka bez detí. Úplne však postačí, ak si pravidelne a bez kompromisov vymedzíme pre seba aspoň 15 minút denne. Uvarme si večer čaj, odložme telefóny a zaveďme pravidlo: Zákaz rozprávať o deťoch, účtoch a domácnosti. Rozprávajme sa len o sebe, našom vzťahu, túžbach a snoch.

2. Po 10 rokoch: Stereotyp a únava z každodennosti

• Výzva: V tomto období prichádza pocit, že partnera poznáme tak dokonale, že nás nemá čím prekvapiť. Život upadá do šedej predvídateľnosti. Práca, krúžky detí, nákupy – kolotoč sa krúti stále rovnako a zo vzťahu sa môže vytratiť iskra a nadšenie. Hrozí, že začneme žiť nie spolu, ale iba vedľa seba ako dvaja spolubývajúci. Už si len zadávame pokyny a rozdeľujeme služby kuchára, taxikára alebo upratovačky. Tá príťažlivosť a (nielen) fyzické zaľúbenie, ktoré sme kedysi cítili už len pri pohľade na svoju polovičku, však kdesi vnútri stále tlie. Treba jej dať len šancu na znovuobjavenie. 
• Praktický tip: Je prirodzené, že sme sa zmenili – rovnako manžel, ako aj ja. Nie sme rovnakí ľudia ako v deň svadby. Ale to je aj veľmi dobre! Máme koho spoznávať – novú verziu nášho manželského partnera. Môžeme to zobrať ako výzvu alebo dobrodružstvo. Zároveň je tu príležitosť na hľadanie novej spoločnej záľuby, môžeme si prečítať rovnakú knihu a diskutovať o nej, alebo začať spoločne slúžiť vo farskom spoločenstve. Spoločná služba neuveriteľne spája.

3. Po 20 rokoch: Syndróm prázdneho hniezda

• Výzva: Deti odchádzajú z domu a manželia odrazu s hrôzou zisťujú, že ostali sami s človekom, ktorý je im cudzí, pretože celých 20 rokov žili len pre deti. Ticho v dome, ktoré malo byť odmenou, sa stáva desivým zrkadlom. Ak bolo manželstvo postavené len na rodičovstve, s odchodom detí stráca svoj „prevádzkový“ zmysel a je potrebné nájsť nový. Práve toto obdobie je príležitosťou na znovuobjavenie priateľstva, ktoré medzi sebou máme, na nové zážitky bez detí, cestovanie, či kurz. 
• Praktický tip (nový projekt „My dvaja“): Je čas predefinovať našu identitu. Sadnime si spolu a urobme si osobnú revíziu manželských sľubov. Nájdime si nový spoločný projekt. Vynikajúcim pilierom pre toto obdobie je spoločná modlitba za naše dospelé deti a ich budúce rodiny. To, čo nás kedysi zamestnávalo fyzicky (starostlivosť o deti), teraz premeňme na duchovnú ochranu.

Máte vo svojom manželstve momentálne obdobie „sucha“? Nevešajte hlavu. Možno vás Boh práve teraz pozýva premeniť vašu lásku z ľudskej a krehkej na tú Božiu – trpezlivú, milosrdnú a vytrvalú.

Foto: stockphotos.com