TOP

Najkrajšia povinnosť? Milovať manželku!

Slovo „povinnosť“ nepatrí zrovna k príliš obľúbeným. Pre niekoho znie vyslovene odpudzujúco. Nemusíte sa ho však báť. Povinnosť je len iné slovo pre vernosť a zodpovednosť. Nastupuje tam, kde spontánnosť a pozitívne emócie už sami nestačia. Aj v manželstve.

Svätý Pavol hovorí vo svojom vyučovaní o kresťanskom manželstve, že „muži sú povinní milovať svoje manželky.“ Niekomu tieto slová „nevoňajú“. Za povinnosť totiž zvyčajne pokladáme niečo, čo nám bolo nanútené zvonka. Niečo nepríjemné, čo sme sami nechceli, ale musíme.

 

Láska k manželke však nie je nejakou zvonka nanútenou nepríjemnosťou. Žena sa môže stať našou manželkou, len keď sme s tým slobodne súhlasili. Naše svadobné rozhodnutie sme predsa nerobili s pocitom obety alebo súcitu, ale s pocitom veľkej radosti.

 

Postupom času však v manželskom živote zisťujeme, že láska k manželke so sebou prináša aj menej príjemné veci. Musíme sa čoraz častejšie obetovať a zaprieť. A práve vtedy môže našej manželskej láske pomôcť zmysel pre povinnosť.

 

Emócie sú skvelé a ja sám som veľmi spontánny človek. Ale nesmie sa to preháňať. Dnešný moderný svet totiž doslova uctieva spontánnosť a emocionalitu. Cenu má pre dnešného človeka len to, čo sám „cíti“ a „ako to cíti“. Preto pociťuje voči povinnosti odpor. U mužov žijúcich v manželstve je takýto postoj však obzvlášť nerozumný a nebezpečný.

 

Je dobré, ak sa muž dokáže uvoľniť a byť spontánny; ak dokáže naplno prežívať svoje emócie. Ale nič z toho nemôže nahradiť mužov zmysel pre povinnosť. U muža totiž manželstvo a rodina nie sú vecou pudu (tou je skôr sex), ale vecou cti, povinnosti, vernosti a disciplíny. Tie sú oporou a ochranou jeho lásky.

 

Zmysel pre povinnosť vôbec neznamená, že muž k manželke nič necíti, alebo že koná z donútenia, ale že ju miluje a je pevne rozhodnutý dodržať svoj manželský sľub bez ohľadu na momentálny stav a intenzitu emócii.

 

Manžel, ktorý bol vychovávaný ako muž, a ktorému bolo vopred vysvetlené, že uzavretím manželstva berie na seba celoživotnú povinnosť milovať svoju manželku, rozumie tomu veľmi dobre. Je to moja povinnosť, čiže moja osobná úloha, ktorú mám splniť. Plnenie tejto povinnosti nespočíva v tom, že budem s manželkou len formálne zotrvávať vo zväzku bez lásky, ale v tom, že ju budem vytrvalo milovať a nenechám sa ničím odradiť.

 

V manželskom sľube si nesľubujeme večnú vášeň, nehynúce šťastie a nekonečnú romantiku. Pri sobáši sľubujeme a berieme na seba povinnosť byť verným, nikdy neopustiť a milovať a ctiť po všetky dni. Náš manželský život má byť napĺňaním tejto povinnosti.

 

Nie vždy to musí vyzerať romanticky, ale funguje to. Božie Slovo to preto nie nadarmo zdôrazňuje mužom: „Muži sú povinní milovať svoje manželky!“ Mnohí muži majú totiž pocit, že to je len ich dobrá vôľa, že oni sú v manželskom vzťahu len akýsi brigádnici a dobrovoľníci. Mýlia sa. Sú „kmeňoví zamestnanci“, zamestnaní na „plný úväzok“ a na „dobu neurčitú“ – do konca života.

 

Dobre sa na to hodia tiež slová svätého Pavla o evanjelizácii: „Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť, je to moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal. Ak to robím z vlastnej vôle, mám nárok na odmenu, ale ak nie z vlastnej vôle; je to služba, ktorá mi je zverená“ (1 Kor 9, 16–17). Tieto slová možno aplikovať aj na každého ženatého muža: „Ak milujem svoju manželku, nemám sa čím chváliť, je to moja povinnosť a beda mi, keby som ju nemiloval. Je to služba, ktorá mi je zverená.“

 

Keď milujeme naše manželky, nemali by sme v sebe živiť pocit, že robíme čosi nadštandardné a nadúvať sa, ako by sme si zaslúžili prémiu alebo špeciálnu pochvalu za prácu navyše. Z takejto pýchy nás ľahko vyvedú Ježišove slová: „Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: „Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť““ (Lk 17, 10).

 

Motiváciou k tejto povinnosti lásky je láska Kristova: „Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov“ (1 Jn 3, 16). „Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého“ (1 Jn 4, 11).

 

Dnes si je každý veľmi dobre vedomý svojich práv. Oveľa zriedkavejšie ale hovoríme o svojich povinnostiach. Muži sa radi odvolávajú na svoje práva, ale ľahko zabúdajú na svoje povinnosti voči manželke. Svätý Pavol však znova opakuje: „Muž nech plní povinnosť voči manželke“ (1 Kor 7, 3).

 

Povinnosť voči niekomu znamená, že sme mu to dlžní. A Písmo hovorí: „Dávajte každému, čo ste dlžní: komu daň, tomu daň, komu clo, tomu clo, komu bázeň, tomu bázeň, komu česť, tomu česť. Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali: veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon“(Rim 13, 7–8). Máme povinnosť voči manželke. Dlžíme jej lásku. Máme dať každému, čo sme dlžní. Komu daň, tomu daň, komu česť, tomu česť, manželke lásku.

 

Keď sa Ježiša pýtali, či slobodno platiť daň cisárovi, odpovedal dobre známou vetou: „Dávajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu“ (porov. Mt 22, 21). Keby sa rozprával s ženatými mužmi, možno by dodal: „A manželke dávajte, čo patrí manželke.“ Tvojej manželke patrí tvoja láska. Dlžíš jej ju. Tak jej ju dávaj. Je to tvoja povinnosť!

 

O splnení si svojej povinnosti hovorí aj najslávnejší námorný vlajkový signál, ktorý dal 21. októbra 1805 vyslať zo svojej lode Victory admirál Nelson na začiatku rozhodujúcej bitky pri Trafalgare proti Napoleónovi. Nelson prikázal signalizovať všetkým lodiam správu: „Anglicko očakáva, že každý muž splní svoju povinnosť!“ „England expects that every man will do his duty!“

 

Loďstvo Spojeného kráľovstva nakoniec na celej čiare vyhralo a definitívne tak zabránilo Napoleónovým plánom vylodiť sa na britských ostrovoch. Admirál Nelson bol však počas bitky zasiahnutý zblúdenou guľkou z francúzskej lode a po krátkom čase zraneniu podľahol. Ešte predtým sa však dozvedel, že jeho loďstvo zvíťazilo. Splnil si svoju povinnosť. Zvíťazil, aj keď zomrel.

 

Aj od teba sa očakáva, že ako muž splníš svoju povinnosť, ku ktorej si sa zaviazal pred Všemohúcim Bohom vo svojom manželskom sľube. Očakáva to od teba Boh, tvoja manželka, tvoja rodina, Cirkev i spoločnosť. Všetci sa v tom na teba spoliehajú. Je to povinnosť, pri plnení ktorej môžeš zomrieť. Minimálne sebe samému. Ak do toho však pôjdeš s dôverou v Božiu milosť, určite zvíťazíš!

 

* * *

 

Celé si to môžete prečítať v najnovšej knihe „Muži, milujte svoje manželky“, ktorú si môžete zohnať napríklad aj tu.

 

Komentáre