TOP

Nezhody – príležitosť budovať pevnejší vzťah

Nezhody vo vzťahu nie sú ničím výnimočným. Je úplne prirodzené, že niekedy máme na veci iný názor ako ten druhý, alebo sa nám na konaní toho druhého niečo nepáči. Nám sa to stalo už mnohokrát. No myslím si, že ak vo vzťahu dospejeme do stavu, že vidíme na tom druhom nie len pozitíva, ale aj jeho slabé stránky, znamená to, že náš vzťah sa niekam posúva. Dôležité je, ako na túto situáciu zareagujeme. Naša reakcia totiž určí, či sa náš vzťah posunie vpred alebo bude stagnovať, či vädnúť.

Autor: Lukáš a Soňa Valachovci

Nezhody vo vzťahu nie sú ničím výnimočným. Je úplne prirodzené, že niekedy máme na veci iný názor ako ten druhý, alebo sa nám na konaní toho druhého niečo nepáči. Nám sa to stalo už mnohokrát. No myslím si, že ak vo vzťahu dospejeme do stavu, že vidíme na tom druhom nie len pozitíva, ale aj jeho slabé stránky, znamená to, že náš vzťah sa niekam posúva. Dôležité je, ako na túto situáciu zareagujeme. Naša reakcia totiž určí, či sa náš vzťah posunie vpred alebo bude stagnovať, či vädnúť.

 

 

Najnebezpečnejšie je nezareagovať vôbec. Medzi veci, ktoré najviac narúšajú vzťah a dôveru vo vzťahu, patrí to, keď v ňom zostávajú nevyriešené spory. Začínajú sa nabaľovať a je len otázkou času, kedy to celé vybuchne. Možno sa konfliktov bojíš a nevieš, ako ich máš riešiť tak, aby si vášmu vzťahu neublížil. No nečinnosť je voľba, ktorá v konečnom dôsledku všetko zničí. Ak si uvedomuješ, že ti tvoj priateľ/priateľka nejako ublížil/a, a z lásky k nemu/nej sa radšej vyhýbaš riešeniu problému a tváriš sa, že všetko je v poriadku, nezvolil si správny prístup. Skús skúmať svoje srdce, či v skutočnosti nemáš skôr strach z  reakcie toho druhého. No ak túžime mať naozaj láskyplné vzťahy, potrebujeme sa zbaviť strachu a čeliť pravde, aj keď je spočiatku nepríjemná.

Keď sme spolu chodili, stávalo sa nám, že sme si niektoré nezhody nevydiskutovali, až prišiel čas, kedy sme jeden na druhého naraz vysypali všetko, čo sa nám na sebe navzájom nepáčilo, no nebolo to ani trochu príjemné. Výbuch emócií a dlho nevypovedaných pocitov bol silný a o to viac sme sa navzájom zranili. Našťastie sa nám vždy podarilo naše konflikty urovnať, no uvedomili sme si, že takto to ďalej nepôjde.

 

 

A tu sa dostávame k ďalšej nástrahe, ktorou je to, keď konflikt vo vzťahu riešime nesprávnym spôsobom. Medzi nesprávne spôsoby riešenia konfliktov, podľa nášho názoru, patrí:

1. Riešiť konflikt ihneď, ako sa odohrá problémová situácia. Ak sa rozhodneme riešiť konflikt „zahorúca“, je tu riziko, že k svojmu postoju pridáme príliš veľa zbytočných emócií, ktoré len podporia hádku. Navyše je málo pravdepodobné, že si ten druhý prizná chybu, pretože bude mať automatickú tendenciu brániť sa. Je lepšie chvíľu počkať, upokojiť sa a vedome sa rozhodnúť, že svojou výčitkou nechceš toho druhého zhodiť, ale chceš jednoducho poukázať na niečo, čo sa ti nepáči, a nájsť spoločné riešenie.

2. Zatiahnuť do riešenia konfliktu tretiu osobu. Do riešenia konfliktu by ste nemali zaťahovať iného človeka, aby vám povedal, kto z vás má pravdu. Nehľadajte si nejakého sudcu. Ak sa naozaj chcete stať manželmi a zrelými ľuďmi, pripravte sa na to, že konflikty z vášho života nevymiznú. Manželstvo totiž nie je bezstarostnou rozprávkou. Je to dobrodružná cesta, na ktorej budete čeliť radostiam aj problémom, a preto sa potrebujete naučiť už teraz spoločne riešiť vzájomné konflikty a problémy, bez zásahov tretej osoby. Samozrejme, môžete sa poradiť s niekým, komu dôverujete, no nezaťahujte ho do svojho konfliktu a nežiadajte ho, aby situáciu vyriešil za vás.

 

Napokon je nebezpečné tváriť sa, že sa nič nestalo a že sme tomu druhému nijako neblížili, aj keď v hĺbke srdca vieme, že jeho výčitka je na mieste. Naša pýcha a strach z toho, že sa odhalia naše nedostatky, je prekážkou k tomu, aby sa vo vzťahu mohla vytvoriť hlbšia dôvera. Veď len vtedy, keď sa pokoríme a uznáme svoju chybu, vieme začať odznova.

 

 

Ako teda správne reagovať, keď musíme čeliť konfliktu? Nám sa osvedčilo týchto pár vecí:

Úprimný rozhovor a bezpečné miesto.

Práve úprimný rozhovor, v ktorom sa snažíme v láske vyjadriť to, čo sa nám nepáči, bol pre nás časom, kedy sme dokázali riešiť nezhody. Snažili sme sa vytvoriť si bezpečné miesto tým, že sme jeden druhému hovorili: „Mám ťa rád, ale chcel by som ti povedať, že toto, čo si spravila, sa mi nepáčilo.“ Snažili sme sa klásť dôraz na to, že aj napriek nezhode, je naša láska viac ako tento konflikt.

 

Ochota pripustiť, že nemáš vždy pravdu.

Sonka: Najmä vo chvíľach, keď som bola na sto percent presvedčená, že som určite nespravila žiadnu chybu a Lukášovi som hovorila, že naozaj nerozumiem, prečo sa hnevá, mi Boh ukazoval, že hoci si to niekedy neuvedomujem, spravila som chybu. Stále sa učím ochote pripustiť, že aj keď som konala s najlepším úmyslom, predsa len som sa mohla mýliť a spraviť chybu. Naopak, ak si presvedčený, že ten druhý istotne spravil v danej veci chybu, daj mu priestor vysvetliť ti celú vec a maj otvorené srdce, aby si pochopil, prečo konal tak, ako konal. Možno budeš prekvapený a zistíš, že si mu krivdil.

 

Nevyťahuj „staré hriechy“.

Pokiaľ ste nejaké témy už riešili a uzmierili ste sa, pri riešení inej nezhody sa vyhni nutkaniu pripomínať tomu druhému veci, ktoré ste v minulosti už uzavreli. Aj toto je jedna z vecí, ktorou sme si museli prejsť. Zistili sme, že takéto vracanie sa k veciam, ktoré sú už pasé, nás len oberá o energiu a nikam nás neposúva.

 

 

Nech slnko nezapadá nad vaším hnevom (Ef 4,26).

To je stará dobrá múdrosť, ktorá nás povzbudzuje k tomu, aby sme si pred sebou nekotúľali balvan nevyriešených konfliktov. A preto sme sa aj my snažili, a stále sa snažíme, naše konflikty vyriešiť najskôr, ako je to možné. Snažili sme sa nerozlúčiť sa s tým, že sme rozhádaní. Nemuseli sme sa nevyhnutne ihneď uzmieriť, ale aspoň sme sa spoločne rozhodli a obaja sme dali najavo, že sme ochotní vyriešiť tento problém a postaviť sa mu čelom čo najskôr.

 

Buďte schopní prijať konštruktívnu kritiku. Neodúvajte sa.

Vo Svätom písme čítame: „Pomýlené je napomenutie toho, kto potupuje v hneve: je aj také posúdenie, ktoré nemožno uznať za dobré: ale kto vie mlčať, stáva sa múdrym“ Sir 19,28.

Sonka: Učiť sa hovoriť v správny čas. Týmto sme si prešli aj v našom vzťahu. Chvíľu (alebo aj dlhšiu chvíľu) mi trvalo, kým som sa naučila, že keď mi Lukáš niečo vytkol, nechcel ma tým ponížiť a ukázať mi, aký je on skvelý a bezchybný. No skôr mi chcel ukázať, že som danú situáciu mohla riešiť aj lepšie. Samozrejme, túto kritiku sa mi snažil hovoriť vtedy, keď sme mali dostatok času porozprávať sa o danej veci a obaja sme boli pokojní, takže sme si mohli všetko vydiskutovať. Poučili sme sa, že nie je dobré vysloviť svoj kritický názor ihneď po tom, ako zistíme, že sa nám na správaní alebo konaní toho druhého niečo nepáčilo. Oveľa efektívnejšie je diskutovať v bezpečnom prostredí, v ktorom máme od danej situácie určitý odstup a vieme, že naše slová nevyslovujeme neuvážene. Ak si totiž v pozícii kritika, pamätaj, že tvoje slová majú moc. Snaž sa kritizovať s tým, že sa na svojho priateľa/priateľku stále pozeráš očami lásky. Snaž sa kritizovať tak, aby si toho druhého posunul v danej oblasti vpred, a nie preto, aby si ho zničil. A teda, ak svoju kritiku budeš hovoriť v hneve a zveličíš problém, ktorý vidíš, spôsobí to ešte väčšiu škodu. No vzťah nemá byť súťažou, v ktorej zápasíme o to, kto je ten múdrejší a lepší. Uvedom si, že ste spoločníkmi, ktorý ťahajú za jeden povraz. Ak rastie tvoj priateľ/priateľka, znamená to rast aj pre teba.

Ak sa nachádzaš v pozícii človeka, ktorý je konfrontovaný s kritikou, nauč sa túto kritiku prijať, aj keď ti je nepríjemná. Nesnaž sa hneď nájsť vinníka a zo seba spraviť nevinnú obeť. Niekedy sa mi stáva, že sa po kritike odujem a odídem z miestnosti, čo je len prejavom toho, že mi konfrontácia nie je príjemná. Stále viac sa však učím uvedomiť si, že Lukáš ma svojou kritikou nechce zničiť, a tak sa snažím zamyslieť nad tým, čo sa mu na mojom konaní nepáčilo a s chladnou hlavou si s ním všetko vyjasniť.

 

 

Ospravedlnenie a odpustenie.

Týmto by sa mal končiť každý konflikt. Nech už sme riešili nezhody akéhokoľvek druhu, vždy sme si povedali tie čarovné slová: „Prepáč mi to.“ „Je mi to ľúto, nechcel som ti ublížiť.“ „Odpúšťam ti.“ A keď ich nevyslovujeme len z povinnosti, ale naozaj z hĺbky srdca, má to obrovskú moc. Odpustiť neznamená, že schvaľujem to zlé, čo ten druhý urobil. Znamená to, že sa na neho napriek všetkému chcem pozerať očami lásky. Veď aj Boh nám neustále odpúšťa, keď úprimne ľutujeme a vyznávame mu v sviatosti zmierenia, že nás to mrzí a nechceme spraviť znova tú istú chybu. Odpúšťajme zo srdca!

Lukáš: Na záver by som chcel podotknúť, že je dôležité nezľaknúť sa vzniknutého konfliktu, ale použiť ho na upevnenie vášho vzťahu. So Sonkou sa teraz na niektoré z našich dávnejších konfliktov totiž dokážeme pozrieť s úsmevom. Podarilo sa nám ich použiť na budovanie vzťahu a stali sa niečím, čo nás v konečnom dôsledku posilnilo.

 

Pozývame ťa do modlitby:

Drahý Otec, ďakujem ti, že na mňa aj napriek všetkým mojím nedokonalostiam pozeráš očami lásky. Prosím, pomôž mi prijímať a dávať konštruktívnu kritiku tak, aby som v srdci nemal túžbu zraniť človeka, ktorý mi ublížil. Pomôž mi odhodiť strach z konfliktných situácii a daj, aby sa vždy stali nástrojom budovania a nie ruinovania mojich vzťahov. Amen.

 

Viac sa dočítate v knihe Stenu dáme preč.



Komentáre