Psychologička Judita Stempelová: Ružové okuliare nám výrazne bránia priznať chyby partnera

Archívny text z magazínu

Na čo všetko by sme v období chodenia nemali zabudnúť? O tom, ako nás ovplyvňujú ružové okuliare, rodina, z ktorej vychádzame, i to, nakoľko poznáme nielen partnera, ale aj seba samého, sme sa rozprávali s klinickou psychologičkou a vysokoškolskou pedagogičkou doc. PhDr. Juditou Stempelovou, PhD.

Ako môžeme druhého človeka spoznávať od prvých stretnutí?

Ak niekoho pozveme na prechádzku, do kina či na kávu, máme aj isté očakávania, niekedy až naivné. Iba opakovanými stretnutiami sa hlbšie poznávame tým, že kladieme otázky či riešime spoločne nové situácie.

Niekedy sa vyskytnú situácie, ktoré vyvolávajú frustráciu. Práve v týchto nečakaných, frustrujúcich či krízových situáciách sa človek naplno prejaví.

Toto je teda začiatok spoznávania sa. Ako prejsť do niečoho hlbšieho?

Bližší vzťah, čosi ako intimita, sa vytvára dlhší čas. Je to rastúca dôvera v druhého človeka, ktorého si začneme vážiť pre isté vlastnosti či hodnoty, ktoré vyznáva. My sami musíme mať predstavu, s akým človekom by sme chceli žiť, s kým by sme si chceli vytvoriť spoločné „hniezdo“ – rodinu.

Veľmi dôležité je, aby človek vedel reálne ohodnotiť sám seba, hovoríme tomu „sebapoznanie“.

SPOZNAJME SEBA, PARTNERA I JEHO RODINU

Poznajú podľa vás ľudia seba samých?

Zväčša si sami pripisujeme vlastnosti, ktoré nemáme. Nezaškodí preto, ak poprosíme dobrého priateľa, aby nám povedal, čo si o nás myslí. Pomerne dobre nás vidia naši „nepriatelia“. Nebráňme sa ich úsudku, skúsme sa na seba pozrieť cez ich optiku.

A čo náš potenciálny partner? Ako dobre spoznať jeho?

Dobrým zvykom je chodiť do rodiny priateľa či priateľky. Tam vidíme, v akých podmienkach a vzťahoch vyrastal, formoval sa, aké sú vzťahy medzi súrodencami, aké záujmy a názory majú rodičia a súrodenci, aké zvyklosti sa v rodine dodržiavajú. Aké je celkové prostredie rodiny, či sa v nej cítim dobre alebo ma čosi znepokojuje.

Obdobie zamilovanosti mnohí vnímajú ako to najkrajšie obdobie svojho života. Čím nás vie takto „dostať“?

Zamilovanosť rastie postupne. Šťastní mladí sa ťažko lúčia s milovanou osobou, na stretnutí im rýchlo plynie čas a po odlúčení na ňu dlho myslia. Často hovoríme, že majú „ružové okuliare“, čo je súčasťou zamilovanosti. S nimi je prirodzené, že emotívny náboj nedáva priestor na kritické zhodnotenie druhého človeka. Dokonca nám výrazne bránia priznať chyby priateľa.

VŠETKO ZAMLČOVANÉ MÔŽE BYŤ HROZBOU DO BUDÚCNA

Na čo všetko by pár nemal zabudnúť v období chodenia?

Overiť si aj niekoľko informácií, napríklad o zdraví partnera a jeho rodiny, o úrazoch a iných záťažových situáciách, čo partner prežil a ako sa s nimi vyrovnal – napríklad alkoholizmus v rodine, výskyt trestných činov, finančné zadlženie rodiny a podobne.

Dôležité je vedieť, ako partner vie hospodáriť, teda či vie narábať so zárobkom a či je ochotný prijať nejaké zmeny v manželstve. Nezanedbateľná je otázka náboženstva, zvlášť ak sú partneri rôzneho vierovyznania, s dohodou náboženskej výchovy detí.

Máme vedieť o jeho predchádzajúcich ľúbostných vzťahoch a prípadne si niektoré fakty overiť. Všetky zamlčované udalosti sa neskôr ukážu a môžu byť vážnou hrozbou pre harmonický vzťah v manželstve.

Napadá vám ešte niečo, na čo sa zamerať a neprehliadnuť to?

Dôležitou súčasťou života je aj rodičovstvo, preto by mali vedieť čo od neho očakávajú, koľko detí si plánujú, čo ak sa vyskytnú nečakané udalosti, ako je choroba či iná trauma. Dobré je vedieť, čo z vlastnej rodičovskej výchovy chcú uplatniť, keďže v každej rodine je dôraz na iné hodnoty i spôsoby. Nečakajme od partnera to, čo výchovne nedostal vo svojej rodine.

Do akej miery človeka ovplyvňuje to, v akej rodine vyrastal?

Isté návyky, zvyky sú tak silno ovplyvnené rodinným životom, že sa nám len ťažko darí ich meniť. Prakticky od ranného vstávania si uvedomujeme, ako sme boli vedení v rodine. V niektorých sa udomácnil „pevný režim“ založený na disciplíne, u iných zas celkom iný, voľný spôsob života bez nejakej regule, závisiaci od ľubovôle jedinca. Strety mladých ľudí z veľmi odlišných prostredí sú náročné na zjednotenie.

S čím ďalším na seba partneri vo vzťahu narážajú?

Aj povahové odlišnosti môžu byť prekážkou dobrého spolužitia. Napríklad tvrdosť partnera môže u senzitívneho človeka vyvolať aj psychosomatické ťažkosti. Ak mladí zanedbávajú komunikáciu a zo strachu nepovedia, čo im spôsobuje problém, od začiatku sa snažia prispôsobiť bez vyjadrenia svojho názoru, potom sa kumulujú skryté napätia do psychosomatických ťažkostí bez zistených lekárskych nálezov. Nastávajú stále nové zranenia s pocitom, že partner ma nechápe, nemiluje…

Ako môžu mladí tomuto kumulovaniu predísť?

Od začiatku sa majú riešiť zranenia spoločne s partnerom, potom s človekom, ktorému dôverujeme, alebo s nejakým odborníkom. Dôležité je aj spoločenstvo, v ktorom zistíme, že aj iní majú podobné ťažkosti a vedia ich riešiť.

Foto: pexels.com, archív respondentky