Radíme si: Ako budovať spoločnú modlitbu manželov?

Archívny text z magazínu

S Peťom sme manželmi päť rokov, chodili sme spolu štyri roky, máme dve malé deti. Boli sme síce súčasťou rôznych stretiek a považujeme sa za aktívnych veriacich, ale s jednou vecou nevieme pohnúť – modliť sa spolu ako manželia. Niekde som čítala, že modliť sa spolu je ešte náročnejšie a intímnejšie, ako byť spolu intímne ako manželia – a asi je to pravda. Keď sa modlíme s deťmi, je to jednoduchšie, viem byť tiež pred Pánom sama. Ale otvoriť sa, byť zraniteľná a volať na Boha pred svojím manželom – to je až neprekonateľné, povedala by som – zahanbujúce – a vlastne neviem(e), ako začať. Myslím si, že Peťo to má rovnako. Je ešte šanca to aj po deviatich rokoch zmeniť?

Veronika, 28 rokov

…

Veľmi odporúčam začať sa modliť hlavne oficiálne modlitby svojej Cirkvi (rôzne večerné, ranné a ďalšie, podľa potreby). Dajú sa ľahko zohnať v predajniach, cez internet a podobne. Vyberiete si z nich to, čo vám vyhovuje podľa času a obsahu, s tým, že v týchto modlitbách sa dá vyčleniť konkrétny priestor aj na nejaké vlastné poďakovanie, prosbu a podobne.

Dôležitá je totiž spoločná modlitba, nie miera nejakého intímneho zdieľania sa pred Bohom a partnerom. V takejto spoločnej modlitbe otvoríte zo svojej duchovnej intimity presne toľko, koľko v tej chvíli cítite. Ja napríklad zvyknem častejšie prednášať nejaké poďakovania a prosby, manželka len veľmi výnimočne a oveľa menej. Ale napriek tomu nikto nemá nijaký zlý pocit, veď napokon – muž je kňazom rodiny. Ak je to niekde opačne, tiež to v modlitbe nevadí. Poviem teda svoje vďaky a prosby, pozriem sa na ňu, ak nechce nič dodať, povie len „Amen“ alebo pokrúti hlavou a pokračujeme ďalej v oficiálnej modlitbe.

Ak nikto nechce hovoriť nič vlastnými slovami, rovnako to nie je žiaden problém. Ide o veľmi účinný spôsob a výborne strávený čas s Bohom, pričom určite nemusíte mať pocit, že by to bolo „menej platné, menej úprimné a podobne“, naopak. Výzva „ustavične sa modlite“ predpokladá najrozličnejšie spôsoby. Spoločné zdieľanie svojich pocitov pred Bohom vôbec nemusí byť toho súčasťou a myslím si, že sa takto nebudete cítiť o nič ukrátení ani ochudobnení. Naopak, spoločne dokážete prežiť aj modlitby, ktoré sú cirkevne predpísané, majú svoje časti na každý deň v roku podľa sviatkov a dokážu byť veľkým obohatením pre duchovný život aj bez nejakých osobných svedectiev, ktoré nie sú a nemusia byť vlastné povahe osobnosti každého človeka, zvlášť introvertov.

Jozef z Michaloviec, šesť rokov v manželstve

…

Ahoj, Veronika, som Marián, mám tridsaťjeden rokov a som s manželkou ženatý skoro jeden rok. Možno by pomohlo začať sa spolu najprv modliť naučené modlitby, napríklad Korunku Božieho milosrdenstva alebo ruženec. My sme sa tak modlili s manželkou počas chodenia aj teraz.

Ďalší spôsob, ktorý používame, je, že si ráno spolu prečítame žalm s evanjeliom z aplikácie Liturgické čítania (alebo z Biblie) a potom sa nad tým textom modlíme vlastnými slovami, ďakujeme za to, čo máme, prosíme o nové milosti a veci a odprosujeme za hriechy.

Občas si pustíme chválové pesničky a spievame si ich. Toľko z mojich skúseností. Boh vás žehnaj.

Marián z Dolného Kubína, prvý rok v manželstve

…

Aj ja to cítim tak, že spoločná modlitba manželov je možno ešte intímnejšia ako milovanie. A preto zároveň aj viac zbližuje. Obnažiť svoju dušu, podobne ako telo, stojí nemalé úsilie.

Dôležité je hlavne začať a vybrať si najprv z niektorých bežných modlitieb. My sme už počas chodenia mali dohodnutý čas napoludnie, keď sme sa modlili za seba, ak sme boli spolu, tak sme sa modlili spolu. Obľúbili sme si modlitbu Anjel Pána. Zároveň zverujeme svoj spoločný život Bohu – nech sa mi stane tvoja vôľa. Takto pokračujeme aj v manželstve.

Rada by som pridala aj modlitby vlastnými slovami, spoločne večer poďakovať za dobrodenia, ale k tomu sme sa ešte nedostali.

Zuzana zo Spišskej Novej Vsi, prvý rok v manželstve

…

My nemáme problém modliť sa spolu s manželom, horšie je nájsť si na to čas. Podľa vášho popisu mi to však pripadá, ako keby ste navzájom málo komunikovali. S manželom sa snažíme vykomunikovať si všetky „tajomstvá“, aj z minulosti, a preto necítim problém sa s čímkoľvek zdôveriť pred ním aj Bohu.

Avšak spoločná modlitba manželov by mala zahŕňať aj nejaký spoločný cieľ. Úplne super pre vás na začiatok by bolo modliť sa nejakú naučenú modlitbu, napríklad desiatok ruženca, ku ktorému pridáte vlastnú prosbu, hoc aj na začiatku malú: „Tento desiatok chcem obetovať za dcérku Aničku, aby sa jej zajtra darilo na písomke.“ Alebo sa zomknúť desiatkom za niečo konkrétne: „Anička má problémy so žalúdkom, poďme sa za ňu pomodliť desiatok.“

Myslím si, že čím viac budete modlitbu praktizovať, tým budete bližšie k Bohu aj k sebe navzájom a vaše modlitby budú konkrétnejšie.

Evka

ODPOVEĎ ODBORNÍKOV:

manželia Janka a Pavol Strežovci zo Spoločenstva novej evanjelizácie

Na počiatku v raji boli Adam s Evou nahí a nehanbili sa. Keď však zhrešili, prišli o svoju nevinnosť, začali sa hanbiť a urobili si z figových listov zástery, aby sa zakryli. Pôvodný Boží plán nebol, aby sa ľudia hanbili, ale aby žili priezračne medzi sebou a pred svojím Bohom.

Veľa manželov, ktorých poznáme, sa zdieľajú s tým, že sa nie celkom radi modlia so svojím manželským partnerom. Myslíme si, že to súvisí s našou hanbou – neradi odhaľujeme svoje zlyhania, pády, boje, slabosti. Chceme si držať úroveň a imidž, neradi ukazujeme svoje vnútro, nekomfortné zóny.

Manželia v tomto svete majú často oddelené účty, svoje tajomstvá, svoje figové listy. Ale takto by to nemalo byť. A práve modlitba môže byť krásnym miestom, kde sa môžeme učiť zraniteľnosti a úprimnosti. Preto by sme chceli povzbudiť manželov, aby sme sa nemodlili len naučené modlitby, ale v modlitbe ďakovali za svojho milovaného, milovanú a tento postoj vďačnosti uvoľní a upevní vaše manželstvo.

Učme sa poprosiť o odpustenie – „nech slnko nezapadá nad naším hnevom“. Prosme Boha o veci, ktoré nám ležia na srdci, ale hlavne nezabúdajme vynášať veci z hlbín nášho srdca, akokoľvek by boli ťažké a nepríjemné.

Na jednej duchovnej obnove pre manželov sme mali aktivitu, že sme mali odhaliť „figové listy“ pred svojím manželom. Aj keď sme sa veľmi hanbili, vstúpili sme do tejto nekomfortnej zóny a neuveríte, čo sa stalo… Namiesto odsúdenia sme prikryli slabosti toho druhého láskou a naše manželstvo sa posunulo vpred. A práve toto veľmi želáme aj vám.

…

kňaz Martin Michalíček, generálny sekretár Rady európskych biskupských konferencií, spolupracoval s Centrom pre rodinu v Nitre a viac rokov sa ako kňaz zúčastňoval na Manželských stretnutiach

Viera kresťana je na jednej strane hlboko osobná záležitosť, nie však privátna. Má teda nevyhnutne aj komunitný a spoločenský rozmer. Rovnako to platí aj o modlitbe. Modlitba je hlboko osobná záležitosť, nie však privátna. Pre každého kresťana by malo byť rovnako samozrejmé modliť sa v tichu a samote za zatvorenými dverami svojej izby, ako aj modliť sa spoločne s bratmi a sestrami v Pánovi, či už v chráme, alebo kdekoľvek inde.

Pre manželov má toto konštatovanie špecifické dôsledky. Vo sviatosti manželstva sa stávajú dvaja jedným telom, čo má aj duchovný rozmer. To sa osobitným a nenahraditeľným spôsobom realizuje v ich spoločnej modlitbe. Na jednej strane nejde o ľahkú a samozrejmú formu modlitby. Na druhej strane je to však modlitba vysoko účinná, priam fyzicky citeľná. Dovolím si to tvrdiť na základe vlastnej skúsenosti ako kňaza. Niekoľko rokov som sa stretával v nedeľné večery so svojimi spolubratmi a súčasťou týchto neformálnych, avšak pravidelných stretnutí bola aj osobná modlitba pred vyloženou Sviatosťou oltárnou počas vešpier. V priebehu tejto modlitby som fyzicky cítil, ako odo mňa odchádza únava. A hoci bola už pokročilá večerná hodina po dni naplnenom nemalým pastoračným nasadením, vracal som sa z týchto stretnutí vnútorne uvoľnený a pokojný.

Úprimne treba povedať, že takáto modlitba medzi kňazmi nie je samozrejmosťou. Rovnako to platí aj o manželoch. Aby sa k nej manželia odhodlali, potrebujú pokoru a kus vzájomnej dôvery. Pri tejto forme modlitby totiž veľmi ľahko vycítiť, či je úprimná.

Na začiatok je postačujúce realizovať ju v redších, no v pravidelných intervaloch, napríklad raz do týždňa. Pomocou na jej rozbeh môže byť spoločne prečítaná úvaha k úryvku evanjelia alebo iný spoločne zvolený text, z ktorého môžu brať inšpiráciu.

Kvalita takejto modlitby sa nemeria podľa počtu slov, ale jej úprimnosťou. Už snaha o modlitbu je modlitbou.

Keďže najdôležitejším vzťahom v rámci rodiny je vzťah manželov, ich spoločná modlitba je zárukou dobrej modlitby s deťmi, a nie naopak. Spoločná modlitba manželov prináša do ich života a života ich rodiny stabilitu a pokoj, ktorý svet dať nemôže.

Foto: pexels.com, archív respondentov