Radíme si: Chcem slúžiť, ale nemôžem – podriadiť sa alebo hľadať cestu?

Viackrát som sa snažil aktívne zapojiť do služieb vo farnosti – či už počas svätej omše alebo pri organizovaní rôznych aktivít, ako sú akcie pre farnosť alebo stretká pre mladých. Mám stabilnú prácu, no nie je to priamo služba v Cirkvi. Všimol som si však, že kňaz uprednostňuje viesť všetky aktivity sám a zriedkakedy zapája farníkov. Neviem, ako by som mal v tejto situácii postupovať, aby som mohol byť užitočný a zároveň rešpektoval duchovnú autoritu.

Michal, 35 rokov

…

Podobnú situáciu sme mali, keď som bola v mládežníckom spoločenstve. Náš farský administrátor si neželal, aby sme sa do čohokoľvek zapájali alebo niečo organizovali. V tom istom čase potreboval kňaz vo vedľajšej farnosti pomoc s birmovancami. On sa našej prítomnosti potešil a pomáhali sme mu 6 rokov aj v iných veciach; odobril nám všetko, čo sme navrhli, že by sme chceli vo farnosti zorganizovať. Bolo nám ľúto, že naša vlastná farnosť chradne a vedľajšia prekvitá, no s tým sme nemohli okrem modlitby urobiť nič. Doma nikto nie je prorokom a pre mladých od     vedľa sme boli cudzími ľuďmi, od ktorých bez akéhokoľvek bloku prijímali duchovný program aj priateľstvo. Po čase aj do našej farnosti prišiel iný kňaz a život vo farnosti sa rozprúdil. Ako hovorí Sväté písmo, dvere, ktoré Pán otvorí, nikto nezavrie – tak sa len treba poobzerať po tých otvorených.

Anna Mária, 43

…

Niekedy vidíme, že náš kňaz je preťažený. Stará sa o všetko – od liturgie až po opravy na fare – a pritom je okolo veľa ochotných ľudí, ktorí by radi pomohli. Možno len čaká na výzvu. Možno ani kňaz sám netuší, že sa na farnosť môže spoľahnúť. Otvorený rozhovor dokáže veľa. A potom je to už na kňazovi, či túto pomoc prijme. Aj on sa možno učí dôverovať, deliť úlohy, pustiť niektoré veci z rúk. Dôležité je nevzdať sa, nepodliehať sklamaniu, ale modliť sa zaňho a stáť pri ňom. Lebo farnosť tvoríme spolu – nie každý sám za seba.

Rasťo, 38

…

Skúsiť inú farnosť v blízkosti. Je veľa farností, kde by za to bol farár rád. Aj ja som to zažila, a povahu kňaza nemožno zmeniť – sú takí, čo si radšej robia sami alebo si vyberú si svoj tím. A nasilu sa niekam tlačiť nie je dobré. Ak sám kňaz nechce pomôcť, treba to rešpektovať a modliť sa, nech mu dá Boh silu to zvládať. V prvom rade chcete slúžiť Bohu a ľuďom a možno v inej farnosti alebo kostole nájdete naplnenie Vášho poslania, držím palce.

Lucy, 34

…

Často stačí jednoduché gesto – prísť, ponúknuť pomoc, ukázať, že mu chceme stáť po boku. Možno ten náš kňaz ani netuší, koľko ochotných a šikovných ľudí je pripravených zapojiť sa. Možno čaká, kým ho niekto osloví, povzbudí, alebo len naznačí: „Pán farár, nemusíte všetko robiť sám.“

Dominik, 47

…

Otvorene si to vykomunikovať s kňazom. Je to už na kňazovi, či bude chcieť prijať pomoc…

Peter      

…

Ani  u nás to spočiatku nebolo jednoduché. Kňaz všetko robil sám, a hoci sme chceli pomôcť, nevedeli sme ako. No nevzdali sme sa – ponúkali sme pomoc, modlili sa, ostali sme trpezliví. A časom sa niečo zlomilo. Zistil, že sa na nás môže spoľahnúť. Dnes farnosť dýcha spoločenstvom. Vzťah sa budoval pomaly, ale oplatilo sa počkať. Chcem vás povzbudiť – vytrvajte. Čas a láskavá vytrvalosť prinášajú ovocie.

Biana, 52

ODPOVEĎ ODBORNÍKOV:

Július Slovák, riaditeľ Godzone projektu

Ahoj Michal, ďakujeme za tvoju otázku a za podnet k diskusii.

Zo skúsenosti viem, že služba vo farnosti je naozaj veľmi kľúčová a dôležitá. Vyžaduje veľa síl a často aj značnú investíciu vlastného času či iných zdrojov. Niekedy sa nám môže zdať ťažké alebo nepríjemné, keď nenachádzame úplne otvorené dvere alebo porozumenie.

Zároveň však potrebujeme prejaviť empatiu voči miestnemu kňazovi. A veľkým medzníkom v tom celom je poslušnosť voči autorite a úcta – práve úcta totiž otvára dvere.

Na jednej strane je kľúčové, aby sme v sebe neuhášali oheň, ktorý v nás Duch Svätý zapálil. Tento oheň nás stále viac motivuje aj v oblasti osobného vzťahu s Ježišom a s Bohom Otcom, ale prebúdza v nás aj vášeň pre druhých ľudí a podnecuje nás k službe. To je správne. Aj my, laici, sme povolaní zapojiť sa do služby v Cirkvi, pretože sme cirkev a tiež preto, lebo Duch Svätý nás vedie aj k tomu, aby sme ju milovali.

Zároveň je však dôležité rešpektovať, ako je Cirkev ustanovená a ako funguje jej vnútorná štruktúra a hierarchia. Naša Cirkev je hierarchická a kňaz vo farnosti je autoritou, ktorá potrebuje dať zelenú alebo červenú našim aktivitám a službe. Preto je veľmi dobré, aby sme s miestnym kňazom budovali vzťah, rozprávali otvorene a úprimne, no zároveň boli vždy pripravení poslúchnuť jeho inštrukcie.

Verím – a som toho svedkom –, že takáto poslušnosť spojená s diskusiou a rozhovorom vždy prináša ovocie, skôr či neskôr. Niekedy je dobré začať napríklad pomocou kňazovi vo veciach, ktoré chce robiť on a v ktorých pomoc potrebuje, aby tak prirodzene rástol vzťah a mohli sa otvoriť aj dvere pre nové a možno viac inovatívne oblasti služby.

Prajem ti, aby si uprostred všetkých týchto situácií nestrácal zápal pre službu. Aby si vytrval v modlitbe za svoje vízie a túžby v oblasti služby vo farnosti. Slúžime totiž preto, že nás k tomu inšpiruje Duch Svätý, z lásky k Bohu a pre neho. Zároveň ti prajem, aby si vytrval v poslušnosti a úcte. Verím, že práve úcta je kľúčovým slovom v každej takejto situácii. Úcta otvára dvere, premieňa srdcia a prináša plnosť.

Preto ti žehnám a modlím sa, aby úcta vždy vyžarovala z každej tvojej služby, z každej tvojej komunikácie a spolupráce s miestnym farárom. A zároveň sa modlím, aby Boh otváral dvere pre všetky sny, ktoré ti dáva snívať.

Spišský biskup Mons. František Trstenský

Milý Michal,

to, čo prežívate, žiaľ, nie je zriedkavá skúsenosť aktívnych veriacich, ktorí túžia slúžiť v Cirkvi, ale stretávajú sa s určitou uzavretosťou zo strany kňaza. Oceňujem to, že o Vašej túžbe slúžiť uvažujete zodpovedne a s úctou k duchovnej autorite. Ponúkam Vám niekoľko postrehov, ktoré Vám môžu pomôcť pri rozlišovaní správneho postoja:    

1. Spoznajte svoje poslanie a motiváciu

Zamyslite sa, prečo túžite slúžiť. Nie preto, že niečo vo farnosti chýba alebo nefunguje, ale preto, že vo Vás horí túžba ponúknuť svoje konkrétne talenty pre dobro iných, prinášať radosť a vytvárať spoločenstvo, aby ste so žalmistom mohli úprimne povedať: „Stravuje ma horlivosť za tvoj dom.“ (Ž 69, 10) Táto motivácia je dôležitá preto, že Vám pomôže zachovať si pokoru a vytrvalosť.

2. Oslovte kňaza v osobnom rozhovore

Odporúčam Vám nájsť vhodný čas a úctivo sa v súkromí porozprávať s kňazom – nie vo forme požiadavky, ale ako ponuku. Môže to znieť napríklad takto: „Pán farár, chcel by som byť nápomocný vo farnosti. Môžem pomôcť s … (vymenujte oblasti na základe Vašich darov). Ak by ste potrebovali pomôcť, rád sa zapojím.“ Michal, nechajte kňazovi čas, aby pouvažoval. Prijmite aj to, ak povie, že momentálne to nevidí ako potrebné. Zostaňte pokojný. Niekedy my kňazi cítime veľkú zodpovednosť a obavu, ktorá nám bráni dôverovať našim laickým bratom a sestrám. Trpezlivosť a dôvera v malých veciach môže byť kľúčová.

3. Príďte s iniciatívou aj mimo oficiálneho priestoru

Ponúkam Vám, aby ste boli aktívny aj mimo formálnych štruktúr. Je to aj príležitosť v praxi si otestovať svoje talenty. Pozvite mladých na spoločné čítanie Svätého písma, alebo manželov na spoločnú modlitbu, duchovný rozhovor. Pomôžte s drobnosťami po svätej omši alebo sa zapojte do diecéznych aktivít.

4. Hľadajte spôsoby slúžiť

Ak Vám Boh dal túžbu slúžiť, On si nájde cestu. Možno nie hneď „na výslní“, ale v zákulisí, v medziľudských vzťahoch, v modlitbe, v tichej vernosti. Vaša prítomnosť, láskavosť a spoľahlivosť môžu byť tým najväčším svedectvom. Milý Michal, ak Boh požehnal Vašu túžbu slúžiť – to, že ju máte, je samo o sebe krásne znamenie, že vo Vás Duch Svätý pracuje. Preto v modlitbe proste o múdrosť, ako byť nápomocný bez zatrpknutosti a v láske. Duch Svätý si vie pripraviť chvíľu, keď sa Vaše talenty stretnú s potrebou farnosti alebo spoločenstva.

Foto: stockphotos, archív respondenta, Tomáš Baršváry