Radíme si: Sú pohanské folklórne zvyky a obrady nebezpečné pre moje dieťa?
Moja dcéra chodí do folklórneho súboru, kde sa okrem vystúpení konajú aj rôzne pohanské sviatky a obrady, ako pochovávanie moreny, pálenie Jánskych ohňov a podobne. Je v poriadku, ak sa ich zúčastňuje? Aký postoj by som mala zaujať, aby sa mohla venovať tomu, čo má rada, no zároveň, aby to nemalo negatívny vplyv na jej hodnoty a presvedčenia?
Irena z Bratislavy, 45 rokov
…
Ja by som to dieťaťu vysvetlila ako dôležitú súčasť kultúry národa; sú to zvyky, ktoré odrážali život ľudí v súlade s prírodou, predtým, než prišlo k nám kresťanstvo. Vieme, že dané božstvá neexistujú a netreba pripisovať zvykom výnimočný duchovný zmysel. Veríme v jedného Boha a v jeho riadenie sveta, keby sme však úplne zapudili tradície, vymrie kultúrna identita národa a navyše sa stratí významná príležitosť na spoločenské stretnutia, na ktoré tieto akcie dnes slúžia.
Veronika z Nitry, 38
…
Môj pohľad je taký, že ak má živý vzťah s Bohom, folklór v takej podobe by jej nemal ublížiť. Veď aj veľa kresťanských tradícií má pôvod v ľudových zvykoch. Beriem to skôr ako súčasť kultúrneho dedičstva našich predkov; ak to nemá nejaký rituálny charakter, je to podľa mňa v poriadku. Snáď sa nemýlim…
Eva z Pezinka, 42
…
Skúsil by som svoje dieťa predovšetkým podporiť v tom, čo ho baví a napĺňa. Ak ho vediete vo viere, myslím si, že sa mu nemôže nič zlé stať, práve naopak, môže vidieť svet a kultúru komplexnejšie.
Miroslav, 51, Moldava nad Bodvou
…
Moja dcéra chodí do folklórneho súboru, ale práve takýchto obradov sa nezúčastňuje. Doma sa o tom veľa rozprávame a snažíme sa jej vysvetľovať, čo to obnáša, ak sa tomu nesprávne oddá. Sama chce podporovať folklór, ale obradov sa rozhodla nezúčastňovať z vlastného presvedčenia. Ja si myslím, že je dôležitá komunikácia a ak má na to už aj vek, myslím si, že aj sloboda.
Dominika, 47, Liptovský Mikuláš
…
Na vašom mieste by som dieťaťu dávkovala veci postupne, čím viac ju budete do niečoho tlačiť, tým to bude pre ňu náročnejšie pochopiť. Neviem, koľko má vaša dcéra rokov, ale ak je na prvom stupni základnej školy, asi by som takéto veci neriešila. Keď bude staršia, lepšie pochopí, čo sa tam deje a vtedy je dôležité usmerniť ju a povedať jej, že sú to zvyky, ktoré len symbolicky vykonávame, ale teda neveríme im.
Tamara, 35, Štúrovo
ODPOVEĎ ODBORNÍKOV:
Juraj Jakubík, etnológ, primáš ĽH Javorníček, člen spoločenstva Efata
Milá čitateľka, dovoľte mi ponúknuť Vám môj pohľad na Vašu otázku. Je pravdou, že pôvodne naši predkovia boli pohania, ale už v 9. storočí bolo našim predkom v zrozumiteľnej reči ohlásené evanjelium. Pohanské zvyky sa často s kresťanskou ľudovou zbožnosťou miešali a často aj miešajú. Ale z môjho pohľadu netreba mať strach. Veď sa píše: „Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.“ Mt 15,11. Dôležitý je v tom postoj nášho srdca a úmysel, s akým to robíme. Ak pri vynášaní moreny, pri pálení jánskych ohňov prikladám moc slovanským božstvám a verím v silu týchto obradov, robím si boha z niečoho iného ako je Ježiš, tak na tejto ceste môžem rýchlo zablúdiť. Avšak myslím si, že v súčasnosti svoj pôvodný obradový význam väčšina zvykov už stratila a ostal jej len spoločenský a zábavný rozmer, a v prípade folklórnych predstavení ide skôr len o predstavenie tradičnej kultúry, ktorá tu bola. Ako príklad uvediem zvyk z Veľkonočného pondelka – šibačka. Napríklad u niektorých žien z dedinského prostredia vidieť ešte vieru v to, že ak ju nevyšibú, nebude zdravá a podobne. Pripisuje sa tu moc prútom, alebo vode. Takéto myslenie je už poverčivé a na to by som si dával pozor. Ak však berieme prúty a vodu ako niečo, čo stvoril Boh a on je zdrojom uzdravenia, tak v tom nevidím žiadny problém – vtedy je to prejavom žičlivosti a očistenia. Dievčatá, vo väčšine prípadov, tento zvyk chápu aj ako prejav záujmu zo strany mládencov, a to môže byť na tom to pekné. Teda, treba vidieť hlavne to pozitívne, čo je v danom zvyku, a pozvať do toho Krista, tak ako to robia aj misionári v iných krajinách. Zosnulý pápež František sám hovoril o inkulturácii, teda pozýva nás do zasadenia, ozdravenia danej kultúry evanjeliom. Ak žijem s Kristom priateľský vzťah, on nás bude v tom sprevádzať. Prajem Vám, nech nájdete ten najlepší spôsob, ako v tomto viesť vašu dcéru tak, aby tým robila radosť nielen ľuďom, ale aj Bohu.
„A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.“ Kol 3,17
…
J. E.Mons. ThLic. Peter Šimko, riaditeľ Arcibiskupského úradu v Trnave
Na vyjadrenie toho, čo vnútri prežívame, používame symboly, napríklad v podobe slov, gest a pod. Slová sú len prejavom, symbolom našich myšlienok. Rovnako to platí aj naopak: symbol, ktorý používame, má vplyv na to, čo vnútri prežívame či chceme zmeniť. Ak niekto, napríklad, prežíva smútok a pozrie sa na fotku (symbol) niekoho, kto ho má rád, upokojí sa. O to viac to platí o náboženských symboloch, ktorými sa otvárame duchovným skutočnostiam. V pohanských náboženstvách dominuje strach z bohov. Myslia si, že obradmi či nosením amuletov si môžu nakloniť k sebe bohov či duchov, aby splnili, čo žiadajú alebo aby sa ubránili pred nimi ako zlými silami. V kresťanstve ide o osobný vzťah k Bohu a k jeho pôsobeniu. Sv. Ján o ňom napísal: Boh je láska (1 Jn 4,16) a v láske niet strachu (1 Jn 4,18). Morena je bohyňa (symbol) zimy a smrti a jej spálenie alebo utopenie malo odvrátiť všetko zlo a choroby. Na svätého Jána sa pálili ohne na kopcoch, lebo to malo ľudí ochrániť pred zlými silami a zabezpečiť hospodársku prosperitu. Ak niekto tomu verí, má magické zmýšľanie. Kresťania veria, že v Ježišovi láska zvíťazila nad smrťou a strachom a darom viery sa otvárame vzťahu k nemu, preto sa nebojíme satana. A čo, keď ide čisto o kultúrnu záležitosť? Treba vedieť, že kultúra bez obsahu neexistuje. Ľudia často používajú symboly, ktorým nerozumejú, napríklad zo zvedavosti alebo ako formu zábavy, a ani si neuvedomujú, ako sa otvárajú ich vnútornej dynamike. Preto je nutné hľadať pravdu. Ako rozlišovanie pomôžu slová Ježiša: „Po ovocí ich poznáte“ (pozri Mt 7, 15– 20). Kultúra má vzbudzovať v človeku dobré pocity a viesť k tomu, čo je dobré a pravdivé. Čo ma vedie k láske k Bohu a k blížnemu, je dobré, naopak, čo ma od lásky odvádza, je zlé. Počas evanjelizácie dochádzalo k prelínaniu pohanských zvykov a kresťanskej tradície. Existuje cesta inkulturácie, kedy pohanský symbol sa naplní kresťanským obsahom, ak je to možné. Boh totiž pripravuje pohanov aj cez ich mytológiu na prijatie Mesiáša, o čom svedčí aj príchod 3 mudrcov (mágov) k malému Ježišovi. Morena by takto symbolizovala diabla či hriech, ktorý sa zničí ohňom Ducha Svätého alebo sa „utopí“ vodou, ktorá vytryskla z prebodnutého Kristovho boku, a naša folklórna aktivita by bola ako symbol vzopretia sa voči zlu (porov. Jak 4,7). Treba si však byť vedomí, že aj vzopretie sa zlu je Božia milosť.
Foto: pexels.com