Rodičovská dilema: Mám byť priateľom, či autoritou?
Má byť rodič pre svoju ratolesť priateľom, alebo autoritou? Dilema skoro taká stará ako rodičovstvo samotné. Zvlášť v dnešnej dobe, keď hlavne knihy a internet ponúkajú mnoho návodov a spôsobov, ako byť skoro dokonalým rodičom. Nie všetky sú správne ani dobré. Ak sa v nich chceme zorientovať a nájsť svoju cestu, mali by sme vedieť, o čom vlastne sú.
V prvom rade si musíme uvedomiť, že ideálny rodičovský prístup neexistuje. „Je veľmi ťažké pomenovať jeden správny rodičovský prístup či výchovný štýl,“ vovádza do problematiky psychologička Radka Golianová a pokračuje: „Veľmi záleží na tom, čo si predstavíme pod pojmom správny. Niektorí rodičia totiž hľadajú recept na dobré dieťa alebo magické tri pravidlá, ktoré urobia z neposlušných deti poslušné. Na druhej strane sú rodičia, ktorí hľadajú návod na to, aby svoje dieťa vychovali dokonale, aby v tom nikdy nezlyhali, nikdy deti nezranili, aby ich ochránili pred všetkým zlým. Je to pekná predstava, ale – rovnako ako tá prvá – nereálna.“
Dobrý rodičovský prístup podľa Golianovej zahŕňa najlepší záujem dieťaťa a zároveň nezabúda na dobro celej rodiny. „Rodina je totiž systém, v ktorom každý ovplyvňuje každého,“ vysvetľuje, „a dobrý rodičovský prístup bude zahŕňať bezpečné a láskavé prostredie, hranice a pravidlá, ktoré sa dodržiavajú, dostatok času a pozornosti pre dieťa.“ Golianová tiež pripomína, že dobrý rodičovský prístup učí rodičov porozumieť potrebám dieťaťa, ale nezabúdať aj na tie svoje.
BYŤ AUTORITOU NEZNAMENÁ BYŤ AUTORITATÍVNYM RODIČOM
A ako je to s rodičovskými prístupmi rodič – priateľ a rodič – autorita? „Ako rodiča – priateľa si predstavujem priateľa v tom najlepšom zmysle. Teda človeka, ktorému môžeme vždy dôverovať, na ktorého sa môžeme spoľahnúť, za ktorým môžeme prísť s akoukoľvek ťažkosťou,“ hovorí o tomto type rodiča psychologička Golianová. „Pred priateľom nemáme strach. Je to tiež niekto, s kým zažívame dobrodružstvá, kto nás rozosmeje, bezpodmienečne prijíma, dobre nám poradí… Myslím, že týmto všetkým rodič môže byť, a dokonca sa o to aj má usilovať.“
Pri type rodiča ako autority upozorňuje, že si ho niekedy pletieme s autoritatívnym, občas až despotickým štýlom vedenia ľudí. Takýto prístup podľa nej zahŕňa dôraz na potreby autority a potreby iných sa neberú do úvahy. Vodca, v tomto prípade rodič, určuje pravidlá, prísne kontroluje a sankcionuje ich dodržiavanie, respektíve nedodržiavanie. Azda najvyššou hodnotou je poslušnosť autorite. Kompromisy neexistujú a komunikuje sa len to najdôležitejšie. „Ja si však pod pojmom rodič – autorita predstavujem niekoho úplne iného,“ udáva na správnu mieru Golianová. „Je to rodič, ktorý vie byť počúvajúci, ohľaduplný, vie si priznať chyby a zmeniť svoje postoje. Zároveň určuje deťom hranice a pravidlá a, áno, aj kontroluje a nastavuje systém odmien a trestov. To však robí preto, aby deti chránil, aby ich učil zodpovednosti, ale aj poslušnosti. Tá však nie je dôležitejšia ako ich vzájomný vzťah.“
DETI POTREBUJÚ PRIATEĽA I AUTORITU
Z uvedených popisov vychádza, že oba výchovné spôsoby – aj rodič – priateľ, aj rodič – autorita – môžu byť dobré. Dá sa však medzi nimi nájsť nejaký prienik, zlatá stredná cesta? Môže byť pre svoje dieťa dôverníkom, zároveň však stanovovať a udržiavať hranice? Nestratí u neho autoritu, ak bude prihliadať na jeho názor? Podľa psychologičky a zároveň mamy troch detí Radky Golianovej potrebujeme prestať stavať tieto typy do protikladu a naučiť sa ich brať ako dve roly, ktoré sa dopĺňajú. „Buďme našim deťom čo možno najlepšími priateľmi bez toho, aby sme sa báli, že u nich stratíme svoju autoritu, úctu a rešpekt. A zároveň, nebojme sa byť autoritou, tú deti potrebujú rovnako ako dom pevné základy, ako loď bezpečný prístav,“ uzatvára.
Zdá sa, že byť pre našich potomkov priateľmi a autoritami zároveň sa dá. Možno miera jedného či druhého prístupu je v každej rodine iná. Podstata by však vo všetkých mala byť tá istá – ak hľadáme dobro jednotlivca, ale aj celej rodiny a všetko naše rodičovské úsilie vkladáme do Božích rúk, nemusíme sa báť byť pre svoje deti ani priateľom, ani autoritou. Naše rodičovstvo dozaista prinesie v tom správnom čase ovocie.
Foto: AdobeStock