Seriál o rodičovstve: Ako deti naučiť finančnej gramotnosti a neskrachovať
Ak by som mala hlasovať za predmet, ktorý by sa mal jednoznačne vyučovať na základných školách, bola by to finančná gramotnosť. Čoraz viac sa totiž presviedčam, že nielen mladším deťom, ale aj tínedžerom chýba základná zručnosť, ako narábať s peniazmi. Dvadsať eur sa im zdá málo alebo veľa, v závislosti od toho, či ich majú dostať alebo zaplatiť. Často nemajú ani poňatia o čase a obete, ktorú my, ich rodičia, prinesieme, aby sme ich zarobili.
Už len z tohto dôvodu je naozaj nevyhnutné, aby sa to naučili. Samozrejme, ako takmer všetky zručnosti, aj túto je najlepšie získať od rodičov. Ako však na to? Skúsime na to prísť zodpovedaním niekoľkých základných otázok.
Kedy je dobré začať s vreckovým?
Už v predškolskom veku sa deti môžu naučiť rozoznávať hodnotu mincí, príp. bankoviek. Zatiaľ nemusia ovládať, koľko rožkov si môžu kúpiť za jedno euro ani spočítať cenu, ktorú budú platiť za jednoduchý nákup. Je však dobré, ak ich v obchode hravou formou vieme vtiahnuť do uvažovania o tom, ktoré platidlo je väčšie alebo menšie, príp. čo stojí menej, čo viac. S nástupom na základnú školu je dobré zaviesť deťom pokladničku alebo peňaženku na – nazvime to vznešene – vlastné finančné prostriedky. Nemusíte sa báť, že je to priskoro. V tomto prípade je lepšie učiť sa, ako pracovať s peniazmi, skôr než neskôr.
Koľko eur je správne deťom poskytnúť ako vreckové?
Výška vreckového záleží od mnohých premenných. V prvom rade od veku dieťaťa, finančných možností rodičov a tiež od očakávaní, na čo všetko sa majú alebo môžu peniaze minúť. Na začiatok je dobré riadiť sa pravidlom „menej je viac“. Mnohé deti už v prváckych laviciach disponujú vreckovým, ktoré by stačili na týždenný nákup pre menšiu rodinu. Ak im však vreckové má slúžiť len na to, aby si príležitostne mohli kúpiť obľúbenú sladkosť, časopis či malý darček pre súrodenca, reálne im v tomto veku mesačne stačí napríklad symbolické jedno euro. V druhom ročníku im môžeme pridať ďalšie euro, v treťom znovu ďalšie. Znamená to, že v piatom ročníku by tak dostávali päť eur. Na strednej škole, samozrejme, viac. Vreckové pre vysokoškolákov by si vyžadovalo samostatnú kapitolu. Jeho výška by sa však mala odvíjať od toho, či si ním platí aj bežné výdavky, akými môže byť strava, alebo je to skutočne len vreckové, teda niečo „navyše“.
Je dobré kontrolovať dieťa, na čo peniaze používa?
V tomto sa ako rodičia musíme naučiť dieťaťu dôverovať a následne ho nechať niesť zodpovednosť za svoje hospodárenie. Je fajn dieťa odmalička povzbudzovať, aby sa s nami prišlo poradiť, ak si niečo chce kúpiť. Môžeme ho tiež napríklad dopredu upozorniť, že ak svoje mesačné vreckové investuje do futbalových kartičiek, neostane mu nič na výlet, ktorý ho čaká na konci mesiaca. Alebo že ak znovu stratí kružidlo, ďalšie si už bude musieť kupovať z vlastných finančných zásob. V istom bode ho však musíme nechať, nech nesie zodpovednosť za svoje hospodárenie sám.
Čo sa týka starších detí a tínedžerov, vieme, že často túžia po značkových, „coolových“ veciach. Ak teda nevedia prežiť bez tenisiek, ktorých cena evokuje, že aj samé chodia, môžeme s nimi uzavrieť dohodu, že im na ne prispejeme len časť a zvyšok si doložia z vreckového. Môžeme sa tiež ocitnúť v situáciách, kedy sa rozhodneme „zatiahnuť“ ich výdaje, hoci pravidlá máme nastavené inak. Skúsme to však robiť naozaj len výnimočne.
Platiť deťom za domáce práce alebo známky?
Otázka takmer taká stará ako rodičovstvo samotné. Hoci vieme, že vnútorná motivácia je tá naj, často sa uchyľujeme ku skratkám, ktorými chceme deti nenápadne prinútiť k učeniu alebo upratovaniu. Pritom dobre napísaný test alebo čistá izba by mali byť tou najlepšou odmenou. Aspoň teda v ideálnom svete. Samozrejme, je možné zaplatiť svojim tínedžerom, ak strážia mladších súrodencov počas toho, ako sme si s manželským partnerom vyšli na rande. Alebo ak spravia niečo vskutku nad rámec ich povinností. Inak by sme sa však týmto skratkám radšej mali vyhýbať.
Čo s peniazmi, ktoré deti dostanú od starých rodičov alebo iných príbuzných?
Prvé sväté prijímanie, birmovka, ale aj narodeniny či koniec školského roka býva hlavne pre starých rodičov príležitosť vsunúť našim deťom do rúk obálku. Minimálne kvôli takýmto prípadom je dobré vytvoriť deťom vlastný účet. Môže to byť dobrý základ sporenia na – v krátkodobom horizonte – niečo veľké a drahé, po čom deti túžia. V dlhodobom horizonte aj na vysokú školu. Či a v akom veku k tomuto kontu dostanú deti prístup, je absolútne na dohode s nami. Je však fér, aby mali prehľad o jeho stave a mohli o ňom po porade s nami rozhodovať.