Seriál o rodičovstve: Ako prežiť november so svätými, aby sme sa nimi sami stali

Viete, ktorého svätca prezývali „mulatský pes“? Alebo ktorý svätec celý život kríval? Prípadne, ktorú sväticu poslal otec do kláštora na prevýchovu? Odpovede na tieto otázky vyzerajú ako pikošky zo života tých, ktorí už vidia Boha z tváre do tváre. V skutočnosti sú to však informácie, ktoré nám ukazujú, že aj oni boli ľudia ako my, a môžu nás preto veľmi inšpirovať.

Mesiac november začína sviatkom všetkých svätých, ale nemusí ním aj končiť. Ako jednotlivci, ale aj celé rodiny, ho môžeme využiť, aby sme vďaka svätým rástli vo viere a vzájomných vzťahoch. Nepotrebujeme na to náročnú prípravu. Stačí trošku kreativity a odhodlanie. A ak máte pocit, že vám to prvé chýba, budeme radi, ak vám v tom nasledujúce riadky pomôžu.

AKO STRÁVIŤ NOVEMBER SO SVÄTÝMI?

Ak máme malé deti, možno stačí, aby sme im rozpovedali príbehy ich osobných patrónov. Pre deti mladšieho školského veku sa dá vymyslieť mnoho zaujímavých aktivít – od omaľovaniek, cez pexeso so svätými, hádanky až po karneval. Zaujať staršie deti a tínedžerov je síce najťažšie, ale nie nemožné. Keďže majú radi výzvy, stačí, ak vymyslíme nejakú so svätými, napríklad: kto za november prečíta najviac životopisov alebo o nich najlepšie zodpovie kvíz. Rátať sa im však bude aj večer pri čaji a sviečke a krátka debata o tom, koho považujú za svätého, aké má mať vlastnosti a či je svätosť vôbec lákavá.

DVA SPÔSOBY, AKO NA NOVEMBER V RODINE

V našej rodine sme „kovidový“ november už dvakrát využili na spoznávanie svätých. Prvý rok sme študovali život svätca, ktorý mal sviatok v daný deň podľa cirkevného kalendára. Naši tínedžeri sa, prekvapivo, celkom nadšene zapojili do aktivity a spolu s nami – rodičmi – sa striedali v krátkych katechézach pre ostatok rodiny. V druhom roku sme túto aktivitu obmenili v tom, že si každý mohol vybrať akékoľvek nebešťana a pripraviť o ňom pre ostatných opis jeho života bez toho, aby prezradil jeho meno. Úlohou nás ostatných boli uhádnuť ho. Súčasťou našich novembrov so svätými boli aj ich vytlačené obrázky a vypísanie ich mien na chodbové dvere. Takto sme s nimi boli symbolicky prepojení pri všetkých našich príchodoch a odchodoch.

PIKOŠKY O ĽUĎOCH AKO MY

Týmto spôsobom sme sa dozvedeli o svätcovi prezývanom „mulatský pes“, ktorý si kvôli farbe svojej pokožky vytrpel mnohé urážky. Tento menej známy zo svätých Martinov – Martin de Porres – nás zaujal svojou pokorou a skromnosťou. Krívajúci svätec Ignác z Loyoly, ktorého nohy boli ťažko poranené guľou z kanónu vo francúzsko-španielskej vojne o Navarru, nás inšpiroval hlbokou premenou života, akou prešiel. A svätica, ktorá potrebovala prevychovať, svätá Terézia Avilská, sa nás dotkla horlivosťou a asketickým spôsobom života. Mimochodom, táto učiteľka Cirkvi, známa aj vďaka transverbácii (prebodnutiu srdca), si vďaka otcovmu „trestu“ ticho kláštora zamilovala natoľko, že sa do neho neskôr rozhodla vstúpiť úplne dobrovoľne a s radosťou.

SVÄTÍ NÁS INŠPIRUJÚ, NADCHÝNAJÚ, AJ POSÚVAJÚ BLIŽŠIE K NEBU

Vďaka tridsiatim novembrovým dňom máme šancu spoznať mnoho zaujímavých príbehov ľudí, ktorí sú už pri Otcovi. Boli to ľudia mladí, starší, nevyliečiteľne chorí, sympatickí, zaznávaní, vtipní, s nedokonalou pleťou, či podrezaným jazykom… Keby sme ich dnes stretli na ulici, asi by sme nikdy nepovedali, že pre nás raz budú inšpiráciou alebo, že ich budeme prosiť, aby za nás orodovali. Dovolili však Pánu Bohu, aby na nich pracoval, a to ich zmenilo. Boli a sú to však ľudia ako my a preto nám dodávajú nádej, že napriek nedokonalosti raz tiež dosiahneme Cieľ.