Single realita 3: Prečo nám skutočná blízkosť niekedy uniká pomedzi prsty? Šesť zoznamovacích omylov

Blízkosť potrebuje čas, no dnešná doba nás núti predbiehať udalosti. Mnohí nezadaní balansujú medzi túžbou po porozumení a strachom, že v mori nekonečných možností prehliadnu to podstatné. Čo sú tie nenápadné brzdy, ktoré môžu sťažovať spoznávanie niekoho nového?

1. Preceňovanie „chémie“

Mnohí sme vyrastali na predstave lásky ako z filmu. Intenzívna chémia, ohňostroje, úplná istota, že chceme so spriaznenou dušou zostarnúť. Často túžime pri tom druhom niečo silno cítiť – nie liter parfému, ale emócie, ktoré opisujeme ako chvenie, iskra, motýle v bruchu. Pocity chémie či silnej príťažlivosti nám však často nasadzujú ružové okuliare, kvôli ktorým môžeme prehliadnuť varovné signály. Silná chémia totiž nevzniká len z bezpečia a blízkosti, ale aj z neistoty, nepredvídavosti či novosti. S pribúdajúcimi skúsenosťami sa môže meniť aj spôsob, akým chémiu prežívame – menej cez intenzívne pobláznenie a viac cez rastúci záujem a pokoj. Pokoj, ktorý cítime pri novej osobe, nemusí znamenať absenciu príťažlivosti – naopak, nemusíme byť nonstop v strehu či hádať, na čom sme. Silná chémia sama o sebe nie je problém – ten vzniká vtedy, keď sa stane jediným kritériom, podľa ktorého posudzujeme potenciál vzťahu.

2. Unáhlené závery

Rýchlosťou pozerania zoznamkových profilov si dokážeme vytvoriť úsudok aj naživo pri stretnutí. Už za 30 sekúnd vieme podvedome vyhodnotiť, či je niekto sympatický, bezpečný či dominantný. Často je náš pohľad ovplyvnený aktuálnou náladou (našou a druhej osoby), stereotypmi a predchádzajúcou skúsenosťou s podobným typom človeka. Oproti svojej mladšej verzii filtrujeme viac a zároveň hodnotíme aj praktické veci – spoľahlivosť, komunikáciu, hodnoty, emocionálnu dostupnosť. Po jednom – dvoch stretnutiach s novým človekom sa nám zdá, že vieme, či má vzťah potenciál, no vybudovanie dôvery a blízkosti potrebuje čas, opakované stretnutia a priestor na budovanie. Reálna šanca vidieť potenciál nastáva pri piatom – šiestom stretnutí. V prostredí prebytku možností však ľudia niekedy odchádzajú zo vzťahu skôr, než sa stihne rozvinúť.

3. Nejasná komunikácia

Čo uhasí tlejúcu iskru začínajúceho vzťahu viac ako protichodné signály? Čím je online komunikácia dostupnejšia, tým viac nedorozumení prináša – je veľmi ľahké jednoducho na správu neodpísať. Niektorí nezadaní túžia po blízkosti, no zároveň sa chránia tým, že pôsobia chladne alebo sa boja prejaviť prílišný záujem. Po intenzívnej komunikácii neraz zažívame ticho, ktoré ide do stratena. Dookola analyzujeme signály, správy, domýšľame si významy. V digitálnych vodách aj kratšia odpoveď, dlhšie ticho či menšia iniciatíva dokážu vyvolať neistotu a hŕbu domnienok. Mnohokrát sa až po rokoch dozvieme, že sme boli niekomu sympatickí. Prečo sa očakáva, že ten druhý „vycíti“ záujem? Skúsme byť v komunikácii priamejší – pri prejavení záujmu, ale aj odmietnutia. Aj priame odmietnutie je lepšie ako vŕtanie sa v nereálnych predstavách, ktoré držia človeka vo vzduchoprázdne.

4. Zoznamovanie sa bez otvorenosti na vzťah

Mnohí nezadaní by síce radi niekoho mali, no v skutočnosti nemajú kapacitu sa stretávať. Nechcú investovať svoju energiu a čas do budovania vzťahu, nechcú meniť svoje vychodené chodníčky – niekedy nás chcú len „vtesnať“ do svojej zaužívanej rutiny. Faktom však je, že čím dlhšie sú ľudia sami, tým ťažšie je prenastaviť svoj rytmus z „ja“ na „my“. Roky samoty naučili nezadaných robiť si všetko po svojom a spoľahnúť sa na seba. Spoznávanie človeka s potenciálom vzťahu preto môže byť veľkým zásahom do zabehnutého režimu. Aj príjemné zmeny totiž môžu byť emocionálne náročné, keď narušia istotu toho, na čo sme si zvykli. Okrem zmeny rytmu môže byť veľkou výzvou aj dovoliť druhému preniknúť cez vlastnú ochrannú škrupinu a pustiť niekoho bližšie do svojej vlastnej zraniteľnosti. 

5. Rýchle emocionálne pripútanie
Nekonečné roky čakania a zrazu niekto nový, kto nám konečne rozumie. Po dlhšom čase bez vzťahu je ľahké sa rýchlo naviazať na zaujímavú osobu, ktorá o nás javí záujem, počúva nás a prináša pocit blízkosti. Ak nám dlho chýbala pozornosť alebo emocionálne spojenie, nový vzťah môže pôsobiť ako silný príval emócií a nádeje. Rizikom však je, že hoci vzťah môže na začiatku pôsobiť veľmi intenzívne, nemusí byť stabilný. Chýba mu totiž postupné spoznávanie, ktoré prirodzene pomáha overiť očakávania, spoznať hodnoty a lepšie spoznať realitu a fungovanie druhého človeka. Rýchle pripútanie môže spočiatku vytvoriť dojem úžasného vzťahu, no zároveň spôsobí, že prehliadame varovné signály alebo rozdiely, ktoré by sa pri prirodzenom tempe ukázali skôr. Zároveň sa tým oberáme o čaro postupného spoznávania – o malé momenty neistoty, objavovania a pomalého budovania dôvery.

6. Idealizácia potenciálu

Koľko ľudí uverilo predstave, že zmení toho druhého? Občas sa stáva, že podľahneme predstave a potenciálu, kým by sa ten druhý mohol stať. Chceme mať z druhej osoby vlastnú verziu – nefajčiarsku, nevulgárnu, nezávislú na počítačových hrách, rodičoch či bývalých vzťahoch. Menej míňajúcu peniaze alebo viac milujúcu pohyb. Rozdiely v komunikácii či hodnotách často prehliadame s nádejou, že sa to časom zmení. Spoliehať sa na to, že sa niekto zmení v konkrétnej oblasti podľa našich predstáv, môže priniesť veľké sklamanie.

LÁSKA NA POČKANIE

Hľadanie blízkosti sa v dnešnej dobe stáva umením. Chceme cítiť istotu, no zároveň nechceme stratiť príliš veľa času „nesprávnym“ človekom. Niekedy však opatrnosť, očakávania či snaha mať všetko hneď spôsobia, že si navzájom nedáme naozajstnú šancu. Blízkosť väčšinou nevzniká ako filmový moment plný ohňostrojov, ale nenápadne – cez opakované stretnutia, pocit bezpečia, záujem a odvahu byť k sebe vzájomne otvorení. Dovoľme si v tejto instantnej dobe spomaliť a možno nás životná cesta privedie k vzťahu, v ktorý sme si netrúfali ani len dúfať.

Foto: pexels.com