Tam, kde prestáva porovnávanie, začína sloboda

Každé srdce nesie mnohé túžby, ale aj ťažoby. Samotu, otázky o materstve, porovnávanie sa s inými, neprijatie zo strany rodiny či blízkych. Všetko, čo nás niekedy vedie k pocitu, že nie sme dosť. A predsa – v hĺbke je pravda, ktorá dáva životu nový základ. Sloboda nezačína vtedy, keď naplníme cudzie očakávania, ale keď dovolíme pravde, aby sa odhalila v nás. Pravda nie je filter – je to dar bytia.

Keď dnes otvorím Instagram, na okamih sa ocitnem v galérii ideálov. Úsmevy dokonalých rodín, zábery z dovoleniek, vyformované postavy, šťastné deti, manželia, ktorí nosia kvety a prekvapenia. Klik po kliku sa mi v srdci rodí otázka: Ako to mám ja? Sama Instagram živím a často si hovorím, že toto je len malá odrobinka celého môjho dňa, ale aj toho, ktorý sledujem.

Je cestou nič nesledovať, keď každá bojujeme svoj boj? Či sa mám uzavrieť?

Pre niektoré z nás je bolestivá samota – profily plné párov nám pripomínajú, že ešte stále čakám na lásku. Pre iné z nás je to neplodnosť – srdce túži po dieťati, kým obrazovky sú plné bábätiek. Iné zápasíme s tým, že nás manželova rodina nikdy neprijala, alebo že vlastná rodina nerozumie, prečo žijeme inak, ako sa očakávalo. Často mi je inšpiráciou filozofka Anna Hogenová, ktorá by na to povedala, že toto je „svet technického ponímania bytia“ – svet, kde je všetko ukázané, zmerané, porovnané. Ale skutočnosť nikdy nie je na obrazovke, tá sa deje v hĺbke nášho života.

Porovnávanie berie radosť

Každý takýto moment sa stáva zrkadlom, v ktorom vidíme vlastné nedostatky. Porovnávanie však nikdy nevedie k pokoju – oberá nás o radosť a o schopnosť vnímať, že náš život je hodnotný už teraz. Nedávno som sa rozprávala s kamarátkou Zuzkou. Vydávali sme sa v rovnakom období, ona mala deti ako túžili i plánovali a my nie. Porovnávala som sa s ňou a vlastne nielen s ňou. Bolo pre mňa veľmi ťažké vidieť, ako dieťa, ktoré je v kresťanskej rétorike označované ako boží dar, k nám neprichádzalo. Neboli sme hodní božieho daru? Každá neplodná žena sme si prešli i touto vetou. Za ten čas nám pretekali cez prsty naše prvé manželské mesiace. Náš priestor som svojím sklamaním z neplodnosti zneplodnila. Vnímala som, že istá časť obdobia smútku bola potrebná, ale dnes vidím, ako som sama sebe navyše ubližovala porovnávaním. Dnes vieme, že porovnávanie patrí k svetu výkonu. Sloboda začína tam, kde sa od výkonu obrátime k bytiu – k tomu, že naša hodnota nie je v tom, čo dokážeme, ale v tom, že jednoducho sme. Hodilo by sa mi v tom čase poznať Paulu, ktorou som dnes.

Boží obraz v tebe je pravda, nie filter

Svet ponúka filtre – krásu, výkon, úspech. Boh však ponúka pohľad, ktorý odhaľuje pravdu. V Knihe Genezis čítame, že človek bol stvorený na Boží obraz. Nie vtedy, keď naplní očakávania rodiny. Nie vtedy, keď nájde muža alebo porodí dieťa. Ale už v samotnom okamihu stvorenia. Byť obrazom Boha znamená niesť v sebe jeho iskru – dôstojnosť, ktorá nezávisí od okolností. Žena, ktorá je sama, má rovnakú hodnotu ako žena, ktorá žije v manželstve. Žena, ktorá zápasí s neplodnosťou, je rovnako vzácna ako tá, ktorá drží dieťa v náručí. Veď vnútri nášho srdca to aj vieme, ale naše ego i nánosy zranení nám podsúvajú dookola tu istú báseň nedostatočnosti, neúplnosti a zbytočnosti. Aj Hogenová zdôrazňuje: človek má dôstojnosť nie tým, čo má alebo dosiahne, ale tým, že je. Bytie je väčšie než výkon.

Keď rodina nerozumie alebo neprijíma

Mnohé ženy dnes zažívajú, a ja tiež, že nie sú prijaté – či už v rodine, do ktorej vstúpili manželstvom, alebo v tej vlastnej, kde sa ich životná cesta nezhoduje s očakávaniami. V takých chvíľach sa ľahko objaví otázka: Som naozaj dosť dobrá? Boh však do nášho srdca vkladá iný hlas: „Si moja. Tvoja hodnota nezávisí od toho, kto ťa prijíma alebo odmieta. Tvoja hodnota stojí na tom, že som ťa chcel, túžil po tebe a stvoril som ťa.“ Autentický život nezačína vtedy, keď ma iní prijmú, ale keď sa ja sama vrátim k sebe – k svojmu domovu v pravde. K tomuto sa išlo veľmi pracne. Skutočne som si situáciu po situácii v sebe racionalizovala a dávala do súladu so zmyslom aj Tvorcom.

Sebahodnota nezávisí od okolností

Práve v tejto pravde sa otvára priestor pre vnútornú slobodu. Slobodu, ktorá nepopiera bolesť odmietnutia, ale hovorí: „Moja identita nie je v rukách ľudí, ale v Božích.“ Následne sa mi dá zhlboka dýchať a svoju silu a energiu vkladám do upevňovania vnútorných nastavení.

Boh odstraňuje nánosy neistoty

Prijať Boží odraz v sebe je proces. Nie je to rýchly filter, ktorý zakryje nedostatky. Je to dlhá cesta, na ktorej Boh jemne odstraňuje nánosy neistoty, komplexov a tlakov. Učí nás pozerať sa na seba jeho očami – s láskou, nie so strachom.

Vnímam to, že pravda sa nevnucuje, ona sa pomaly odkrýva, keď jej dovolíme zjavovať sa v našom bytí. Ja mám veľmi rada prácu so sebou samou, prácu so svojimi myšlienkami, prácu s tým, ako veci vnímam. Zistila som, že práve nánosy, ktoré na sebe mám, a bolesť, ktorú cítim, ma odkláňajú od skutočnej podstaty dňa. Preto som veľmi rada, že vládzem rozkázať toku myšlienok, aby sa zastavil a nechal mi silu na prítomný okamih. Na začiatku mi to nešlo jednoducho. Musela som najprv všetko pomenovať a potom spracovať. Niečo prijať, iné odpustiť a nechať tak, lebo som bola v danej situácii nie z vlastnej vôle. Samozrejme, nebola som na to celé sama. Začala som sa obklopovať ľuďmi, ktorí mi vedia pomôcť a majú s tým skúsenosť. Sama som prechádzala aj neurofeedback tréningom, ktorý mi stopercentne pomohol ovládať tok myšlienok. Neurofeedback tréning je metóda samoregulácie mozgovej aktivity pomocou operačného podmieňovania, ktorá využíva vizuálnu a zvukovú spätnú väzbu z merania mozgových vĺn (EEG). Počas tréningu sa prostredníctvom softvéru zobrazuje mozgová aktivita v jednoduchých hrách alebo animáciách, ktoré reagujú na sústredenosť klienta – napríklad film sa zastaví alebo obrazovka stmavne, keď pozornosť klesne. Cieľom je naučiť sa lepšie kontrolovať a optimalizovať funkciu mozgu. 

Jubileum ako šanca nanovo prijať dôstojnosť

Cirkev dnes stojí na prahu jubilea. Jubileum nie je len spomienkou, je to nový začiatok. Pozvanie nanovo prijať dôstojnosť Božieho dieťaťa. Pre ženy je to šanca prestať sa dívať na seba očami porovnávania a začať sa dívať očami Otca.

Boh hovorí každej žene: „Ty si moja milovaná dcéra. Nie si definovaná tým, čo ti chýba, ale tým, že patríš mne.“ Tento hlas je silnejší než všetky komentáre na sociálnych sieťach či šepoty v rodinách.

Tu sa stretáva evanjelium s filozofiou: pravda sa nepočíta na lajky. Pravda sa rodí v otvorenosti bytiu – a to je základná myšlienka Anny Hogenovej.

Pozrieť sa na seba Božími očami

Možno dnes stojíš pred zrkadlom a vidíš samotu, neistotu alebo sklamanie. Možno cítiš, že nepasuješ do vzorcov, ktoré ponúka spoločnosť. Ale práve tam, v tom obraze, je prítomný Boh. On nežiada, aby si bola niekým iným. Túži, aby si objavila, že jeho odraz je už v tebe.

A tak keď nabudúce otvoríš Instagram a budeš v pokušení porovnávať sa, spomeň si: tvoja hodnota sa nemeria lajkami ani pohľadmi iných. Tvoja hodnota je večná – vpísaná do tvojej duše už od stvorenia.

Objaviť Boží odraz v sebe znamená dovoliť si byť slobodná. Byť tou, ktorou si. A v tom je tvoja najväčšia krása. Je to aj byť pri sebe doma, v pravde, ktorú nemožno ukryť – to je najväčší dar, najväčšia sloboda.

Foto: pexels.com