Trestané dieťa môže strácať dôveru v dospelých

Archívny text z magazínu

Mnohí z nás vyrastali medzi príkazmi a trestami. Brali sme to ako čosi samozrejmé – nepočúvaš, dostaneš trest. A tak sme to možno automaticky zaradili aj do výchovy svojich detí. Vyhrážky, zastrašovanie, odchod do kúta či „výchovná“ po zadku… Čo ak sa to dá robiť inak?

V knihe Ako hovoriť s deťmi, aby sa lepšie učili doma aj v škole opisujú autorky aj tému o trestoch. Nabádajú, ako nájsť iné metódy, alternatívy, ktoré vedú k sebadisciplíne detí a mládeže. Tvrdia tiež, že trestanie v akejkoľvek forme (vôbec nie len fyzické) deti ničomu nenaučí. Nie je to spôsob, ako ich priviesť k lepšiemu správaniu. Práve naopak – deti sa často po treste cítia zle, sú nahnevané, možno rozmýšľajú, ako sa rodičom či učiteľom pomstiť. Vyvoláva to teda negatívne pocity či reakcie.

Ak je dieťa potrestané, musí niečo prepísať, urobiť, dostane úlohu navyše… môže prežiť to, že nie je dosť dobré, a preto si trest zaslúži.

Psychiater Rudolf Dreikurs hovorí: „V dnešnej modernej dobe už deti nemožno k správnemu správaniu prinútiť. Realita vyžaduje, aby učitelia a rodičia aplikovali na dosahovanie spolupráce a vhodného správania nové metódy. Medzi tieto metódy už nepatrí fackovanie, ponižovanie, obmedzovanie či akékoľvek ubližovanie – to všetko sú zastarané a neefektívne spôsoby výchovy mládeže.“

Detský psychológ Haim Ginott píše: „Trest jedinca neodradí od nevhodného správania. Spôsobí len to, že dotyčný bude obozretnejší, aby nebol pri svojom počínaní prichytený. Bude sa snažiť byť obratnejší v utajovaní stôp a šikovnejší, aby nebol prichytený. Ak dieťa potrestáme, rozhodne sa z neho nestane čestnejší a zodpovednejší človek.“

Dávať ich do kúta?

Nejedno dieťa má problém s učením. Je však spôsob odmeňovania alebo trestania dobrý pre jeho motiváciu? Prieskumy ukazujú, že tresty aj ocenenia z dlhodobého hľadiska znižujú túžbu učiť sa. Najväčšou motiváciou je to, ak dieťa predmet dobre zvláda. Nie dobrá známka ho motivuje, ale príjemný pocit od rodičov bude preňho odmenou. Zlá známka v škole bude trestom, ale rodičia by sa mali už len vžiť do jeho nepríjemných pocitov a pomôcť zistiť, čo sa stalo a ako sa to dá zvládnuť lepšie v budúcnosti.

Sedieť za trest v kúte či v somárskej lavici nie je pre dieťa nič príjemné. V praxi sa to bežne používa. Môže sa to dokonca zdať nevinné. Veď aby sa upokojilo. Lenže Národná vzdelávacia asociácia tento spôsob zapísala na zoznam nevhodných prostriedkov pri výchove. Môžeme skúsiť vžiť sa do takej situácie. Ak by nás niekto poslal na izolované miesto na nejaký čas za niečo, čo sme povedali či urobili, zrejme by sme sa cítili ponížene, hlúpo.

Namiesto toho by malo dieťa dostať možnosť vyriešiť svoj problém slovne – naučí sa tak správať asertívne, nenásilne a ostane naďalej v pôvodnej spoločnosti.

Je však možnosť dieťa odlúčiť, ak je to potrebné. Dá sa zariadiť nejaký kútik, do ktorého vie dieťa prísť v napätej situácii. Mohli by tam byť farbičky, vankúš na oddych alebo vhodné knihy. Deti by tam nemali chodiť z donútenia, príkazu, ale dostať to ako možnosť výberu.

Slušne ich naučiť dobru

Ak sme ako rodičia natoľko vytočení z niečoho, čo spravili deti, treba sa vždy najprv upokojiť – zájsť napríklad na chvíľu do inej miestnosti, až potom niečo povedať, konať. Deti si treba vždy najprv vypočuť a neriešiť ťažkosti bitkou či nadávaním. Dievčina, ktorá mala veľké problémy s drogami, priznala, že bola často nahnevaná na mamu a jej tresty. Utekala preto z domu cez okno v izbe. Chcela byť s mamkou viac priateľka, mať otvorený vzťah, ale nepodarilo sa to, a preto si vybrala zlú cestu.

Doktor Irwin Hyman sa vo svojich knihách vyjadruje o trestoch. Podľa neho už jediný trest môže v dieťati zanechať posttraumatický stresový syndróm aj na celý život. Dieťa tak stráca svoje záujmy, môže sa správať agresívne, nastúpia úzkosti či depresie, stráca sa dôvera v dospelých. Niekedy nastúpia prejavy ako pomočovanie, hryzenie nechtov, bolesti hlavy, žalúdka, problémy so spánkom a iné. Deti sú ľudské bytosti, s ktorými treba zaobchádzať slušne.

Ak máme medzi deťmi niekoho so zlým správaním, treba ho naviesť na dobré. Pri tvrdom treste by totiž videlo, že silnejší si trúfa na slabšieho. Lenže my by sme mali chcieť, aby sa naučilo správať slušne. Preto musí vidieť silu nášho presvedčenia vhodnými slovami: „To, čo robíš, sa mi nepáči. Očakávam od teba dobro a môžeš začať hneď teraz.“

RADY, AKO NETRESTAŤ

Čo teda robiť v situáciách, keď by sme deti najradšej ihneď potrestali? Skúsme si vybrať nejakú z nasledujúcich možností. Ak nezaberie jedna, máme ďalšiu či skombinujme viaceré.

1. Dieťaťu treba správne poradiť – napríklad sa predtým hnevalo, nadávalo a my mu poradíme slovami: „Vidím, že ťa niečo trápi. Bolo by veľmi dobré, keby si vyjadril svoj hnev bez nadávok.“

2. Vyjadriť svoj silný nesúhlas – dieťa musí pochopiť, že to, čo urobilo či povedalo, nie je správne, má sa to jasne pomenovať, ale bez útoku na jeho charakter: „Tie slová sa mi ani trochu nepáčia.“

3. Stanoviť svoje očakávania: „Očakávam, že nájdeš iný spôsob, ako vyjadriť, že sa ti to nepáči.“

4. Ukázať dieťaťu, ako sa to dá pozmeniť – skúsiť vypracovať nejaký návod, nápady na zmenu: „Radi by sme videli zoznam krajších slov, ktoré sa dajú použiť namiesto tých pôvodných. Môžeš hľadať inšpiráciu v slovníku či na internete.“

5. Ponúknuť ďalšiu možnosť – nech si vyskúša povedať či spraviť to inak: „Môžeš také slová použiť, ale potichu, v duchu. Nahlas hovor slová, ktoré nepohoršia.“

6. Dať dieťaťu príležitosť vyskúšať si následky svojho správania – aby pochopilo, že ho môže čakať niečo nepríjemné: „Keď počujem tieto slová, nemám chuť ti pomáhať.“

Foto: Leidenfrostová, Orlický