Vychovávať ako On: Úloha a miesto našich detí – 2. časť

„Pane Bože, daj, aby mamka mala každý deň energiu a silu.“ Túto vetu som pri večernej modlitbe okrem iného počúvala vždy dvakrát – od staršieho i mladšieho syna. Napriek tomu, že každý deň zaznela tá istá prosba, každý deň bola vyslovená úprimne a s vierou, že „zaberie“. Ležala som v detskej izbe a cítila som sa pochopená. Vedela som, že vidia, čo žijem, moje nasadenie v práci, varenie, domácnosť a výdatnú pomoc s ich vzdelaním. Povinností neubúdalo, no po nejakom čase som si uvedomila, že mám každý deň „TÚ energiu a silu“ a že mi ju vymodlili moje deti (a určite aj manžel).

FAKT: Deti potrebujú svoje miesto a úlohu v rodine a my potrebujeme ich. Rodina je jednoducho v Božom pláne koncipovaná takto. Deti v rodine nie sú iba diváci. Deti a tínedžeri sú mocní modlitebníci, šikovní pomocníci, úžasní spoločníci, najlepší „parťáci“ a to najdôležitejšie:„pripomínači“. Poďme sa pozrieť na to, čo týchto päť úloh zahŕňa a ako pomôcť našim deťom prijať ich za svoje.

ÚLOHA 1: MOCNÍ MODLITEBNÍCI

„Za našu rodinu, zdravie, prácu, lepšiu organizáciu času.“ Odzneli úmysly dospelákov na stretku pred spoločnou modlitbou ruženca. Potom vstúpili na scénu „profíci“ vo veku 6 – 8 rokov so svojimi úmyslami: „Za Izrael, za odčinnenie našich hriechov voči Pánovi Ježišovi, za svätých kňazov a biskupa!“ Každé stretko som sa zasmiala nad mystikou detí a prízemnosťou našich dospeláckych úmyslov… Deti potrebujú vedieť, že ich modlitba je jedinečná a silná o to viac, že sú deti a majú krásne čisté srdiečka. Podobne musíme povzbudzovať našich mladých. Na hodine náboženstva nám náš kňaz prízvukoval, že Cirkev potrebuje tínedžerov a ich modlitbu, lebo sú odvážni a radikálni. Prešlo 30 rokov a táto výzva vo mne ešte stále je. Ešte dnes ho počujem, ako nám pripomína, že svet zmenili tínedžeri – Panna Mária, Dominik Sávio, Mária Goretti…

Ako pomôcť prijať túto úlohu našim deťom a tínedžerom:

• pripomínajme im, že ich modlitba má veľký význam a silu
• vyhraďme si čas na pravidelnú (každodennú) spoločnú modlitbu v čase, keď sme deti aj my schopní vnímať (uspokojené základné biologické potreby garantujú pokojnejší priebeh modlitby)
• poprosme ich o modlitbu za nás samých, našu prácu, trpezlivosť, za voľné parkovné miesto alebo aby sa nám podaril koláč… (nikdy nespájajme neúspech s tým, že sa dieťa málo alebo zle modlilo)
• učme ich modliť sa za iných, štát, Cirkev (úmysly treba sformulovať tak, aby sme deti nestrašili a emocionálne nezaťažovali)

ÚLOHA 2: ŠIKOVNÍ POMOCNÍCI

„Tínedžeri nenakupujú maslo.“ Skonštatoval môj muž, keď sa vrátil s maslom do mojej čokoládovej bábovky zo supermarketu. „Ani šunku, ani nič také…Keď som bol tínedžer, bežne sme sa stretávali so spolužiakmi v obchode a nakupovali sme potraviny pre celú rodinu.“ Zarozprávali sme sa a zhodnotili, že určite niektorí tínedžeri pomáhajú s nákupmi, ale bežný obraz nakupujúceho mladistvého je s energeťákom, čipsami alebo kolou v ruke.

Tak ako pri nakupovaní, aj pri ostatných záležitostiach MUSÍME naše deti viesť k vedomiu, že robiť veci  iba pre seba nestačí. Upratanie vlastnej izby, odloženie vlastných topánok či taniera po jedle je služba im samým. Pomáhať znamená uľahčiť niekomu to, čo by mal robiť v prvom rade on a nie my. Výnimkou sú malé deti, pre ktoré samoobslužné činnosti znamenajú skutočnú námahu. Pri nich platí do bodky, že deti nie sú vyrušením z práce, ale oni sú našou najdôležitejšou prácou.

Nezabúdajme, že deti sú deti a do zodpovednosti dozrievajú a vrastajú. Očakávania, že raz im vysvetlíme ich úlohy a oni ich už navždy budú dokonale plniť, sú nereálne. Pamätajme, že radšej na 70% urobená práca zo strany dieťaťa a 30% doplníme my, ako robiť stále 100% všetkého. Deti sa pomáhať UČIA – dajme im šancu! Poviem vám, že to naozaj stojí za to. Najmä, keď si v pokoji pozeráte večer s deťmi film a váš tínedžer z ničoho nič zvolá: „Hííí, máme vonku sušiak s bielizňou!“ A vy máte celý čas srdce na pokoji, pretože ste už zabudli, že ho tam vyniesol a bielizeň vyvesil on.

Nedá mi nespomenúť fakt, keď na druhej strane rodičia zaťažujú deti a tínedžerov „dospeláckou dávkou“ zodpovednosti či množstva práce. Dieťa má zostať v rodine dieťaťom, kým nedosiahne dospelý vek. Nemá sa stať plnohodnotným náhradným rodičom, stálym rodinným kuchárom či upratovačkou na plný úväzok. Samozrejme, čím je dieťa staršie, tým viac môže a má pomáhať, no nie robiť rovnako ba viac ako rodič sám.

Prílišne zaťažované deti zvyknú mať odpor k práci, ktorá sa od nich vyžadovala, ba dokonca sa kvôli tomu nikdy nechcú vydať/oženiť či mať deti. Ak z vážnych dôvodov (choroba, neúplná rodina) v našej rodine musí dieťa dlhodobo zastať niektorú zodpovednosť dospelého na 100%, je fér pomenovať pred dieťaťom skutočnosť, že takto by to nemalo byť a našu veľkú vďačnosť za jeho pomoc.

Ako pomôcť prijať túto úlohu našim deťom a tínedžerom:

• vysvetlite deťom, že rodina môže fungovať dobre len vtedy, keď si navzájom všetci pomáhame
• vydržte fázu „zaúčania“ a tešte sa potom zo skutočnej pomoci
• nevyžadujte dokonalosť a nezabudnite pochváliť a pomoc oceniť
• spojte prácu s niečím príjemným (počúvaním hudby, spievaním…)
• pripomínajte im, že takto sa stávajú zručnými samostatnými ľuďmi a v budúcnosti veľmi ocenia všetko, čo sa naučia
• ak neviete, s čím by vám deti mohli v danom veku pomôcť, VOĽNE sa inšpirujte tabuľkou ( domáce práce podľa veku) z internetu

Úlohu 3: Úžasní spoločníci, úlohu 4: Najlepší „parťáci“ a ‚ úlohu 5: „Pripomínači“ nájdete v pokračovaní toho článku s nadpisom Vychovávať ako On: Úloha a miesto našich detí – 3. časť už budúci mesiac.

Foto: pexels.com