Vyjdi z tieňa: Boh ťa volá k slobode
Vždy to bolo o tom, čo robím nesprávne, nevhodne, nedostatočne. Dlhé roky som nevedela, ako na to reagovať. Nevedela som, ako povedať, čo si skutočne myslím. Bola som v sebe vždy veľmi nahnevaná, že sa každému prispôsobujem.
A tak som si nesmelo niesla uzavretosť aj do vzťahov s priateľmi, ktorých som si sama vybrala. Tam, kde som chcela prejaviť lásku, som prejavovala chlad. Tam, kde som potrebovala podporu, som sa bála o ňu požiadať. To všetko postupne zatienilo moje poslanie, moju celistvosť. Skoro v každej situácii som sa cítila nahnevaná. Žiadala som, aby sa ma niekto opýtal, ako „to“ chcem ja. Aby moje ústa mohli hovoriť z plnosti srdca – ako nás učí Ježiš –, musela som ho najprv očistiť. Pretože moje ústa hovorili veľmi zatrpknuto, nahnevane a nakoniec aj neúprimne. Dnes som už slobodná. Naučila som sa vyhraniť sa a žijem s pokojom.
PRVÉ KROKY MÔŽU BYŤ ŤAŽKÉ, ALE SÚ KĽÚČOVÉ
Celá moja cesta sa skladá z niekoľkých krokov, ako aj priznania či uvedomenia si, aká oblasť vo mne je. Vedela som, že vzťahy sú potrebné. No niektoré ma naozaj dusili. Vďaka živému vzťahu s Bohom, ako aj vzťahmi so skúsenejším odo mňa, som videla, kde robím veci zle a aj to, z čoho potrebujem odísť, aby som začala žiť slobodne.
Niektoré „nástroje“, ktoré som si priniesla z detstva, mi veľmi pomohli a ani som o tom nevedela. Niektoré som musela zanechať a iné som sa zase musela naučiť. Cesta von sa mi zdala ako nemožná a cítila som sa veľmi vyčerpaná zo všetkých projekcií, ktoré sa vo mne udomácnili. Prvým krokom preto bola analýza.
Analýza je začiatkom cesty k pravde. Ak chceme rásť, potrebujeme najskôr pochopiť, čo v nás je, čo tam patrí a čo tam nepatrí. Tieto štyri kroky nám môžu byť oporou v našom začiatku.
- Rozlišovanie pocitov a emócií – emócie sú okamžité reakcie, pocity ich dlhodobejšie spracovanie. Niekedy sa prelínajú, inokedy sú v rozpore. Rozlíšiť ich znamená pochopiť, čo v nás skutočne prebieha.
- Stanovenie hraníc – definovať svoje „áno“ a „nie“ znamená poznať svoje hranice. Priznať si ich dôležitosť môže mať aj nepríjemné dôsledky, no dlhodobo to prináša rovnováhu a sebaúctu.
- Trvanie na bezpečí – keď si dovolíme bezpečie, získame vnútorný pokoj a stabilitu, zdravšie vzťahy, viac životnej energie, sebaúctu a sebadôveru, odolnosť voči manipulácii.
- Kto som, kto nie som – keď pochopím, kým nie som, získam slobodu a pokoj. Môžem stratiť ilúzie o sebe, niektoré vzťahy či strach z odmietnutia, no zároveň objavím pravdu o vlastnej hodnote.
ČAKANIE JE VYČERPÁVAJÚCE. PRETO NEČAKAJME NA LEPŠIE PODMIENKY
Každý z nás má inak naplnené srdce. Preto aj naše slová vychádzajú z iného základu. Sama som bola veľakrát zmätená z rád a ponúk môjho okolia, ako sa k situáciám postaviť alebo ako reagovať. Uvedomila som si, že to ja som bránou z toho bludného kruhu. Pochopila som, že sám Boh nás uschopní pretaviť nároky v nový štandard. Ja som si potrebovala uvedomiť a priznať, že nie som moje okolie, rodina či povolanie. Ani moje predstavy alebo aktuálny stav. Ja som ja a to stačí. Ak budeme čakať, kým sa zmenia podmienky, ľudia, situácie alebo kým príde ospravedlnenie – nikdy sa nedočkáme.
Ak veríme v dokonalosť Božieho plánu, máme zodpovednosť rozlíšiť, uchopiť a praktizovať pravdu. Boh nás vložil do rúk ľudí, ktorí možno nerobili všetko správne. To v nás zanechalo zranenia a nánosy bolestí. Boh nám dal slobodu – a v tej slobode môžeme vstúpiť do jeho pokoja, rovnováhy a láskavosti. Je to však tá istá sloboda, ktorú možno zneužili tí, ktorým sme boli zverení po narodení. Boli našimi vernými priateľmi. Či to bol náš partner alebo predstavený. Očistením srdca ako aj odpustením si môžeme vybrať cestu, ktorá bude v súlade s nami aj s Bohom. Cestu, na ktorej budeme pevnejšími a dookola sa opakujúce praktiky nás nebudú devastovať. Nezmení sa prostredie, zmení sa naše vnímanie.
KROK K PREMENE
Keď vnímam, že ma dni, situácie či plánované stretnutia znervózňujú, lebo to zase bude proti mne, môžem vyskúšať postupne zmeniť napríklad reakcie.
Prvým krokom môže byť odstúpenie od starých vzorcov – umyť sa sprchou pravdy o sebe. Obliecť si nový postoj. Nastaviť si nový štandard. Byť na púšti a odolávať pokušeniam diabla niekedy znamená nenechať sa znovu vtiahnuť do starých reakcií. Duchovný svet sa odráža vo fyzickom. Verš, ktorý opisuje Ježišovo premenenie na vrchu Tábor: „Keď sa modlil, zmenil sa mu výraz tváre.“ (Lk 9,29), nám môže byť pomocou k uvedomeniu si, že to, čo žijeme, je na nás vidieť. Možno je najvyšší čas byť autentický.
Autenticita nie je len „téma“. Je to spôsob života. Byť, kým som, bez masiek. Odstrániť polopravdy a klamstvá. Vstúpiť do pravdy môže byť pozvaním prebrať zodpovednosť v rozlišovaní. Autenticita znamená prestať, vydýchnuť si, upratať, odumrieť starému ja a konečne byť spokojným človekom. Keď si dovolíme byť autentickí, získame priestor na skutočný rast – duchovný rast, ktorý na nás bude viditeľný.
PRIPRAVIŤ SA NA DUCHOVNÝ ŽIVOT
Pred odchodom z domu sa každý pripravujeme podľa okolností – inak do práce, inak na besiedku, inak do kostola a inak k lekárovi. Je to prirodzené. Prečo potom zanedbávame prípravu na duchovný život? Prečo sa uspokojíme s tým, že chodíme na nedeľnú omšu či dodržiavame tradície a myslíme si, že to stačí? Nestačí.
Zodpovednosť je prejavom vyspelosti. Ježiš nás upozorňuje: „Ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete.“ Jeho slová nie sú o telesnej smrti, ale o duchovnej smrti – oddelení od Boha. Každý deň sa počíta. Za každý deň preberáme zodpovednosť. Prestaň balansovať medzi falošnou predstavou dokonalosti a stagnáciou. Prestaň sa ospravedlňovať, že sa to „už teraz inak nedá“.
POZVANIE K ŽIVOTU
Otec v podobenstve o márnotratnom synovi hovorí: „Tvoj brat bol mŕtvy, a ožil.“ To znamená, že našiel cestu naspäť k životu a pravde. Aj ty môžeš takto ožiť. Buď živým svedectvom tam, kde sa denne nachádzaš. Aj ty môžeš začať. Toto všetko má vyšší zmysel. Ty si tou bránou poznania. Nepohŕdaj tým. Ako hovorí pápež František: „Nádej je dar milosti v realite života.“
NEZOSTAŇ STÁŤ – KRÁČAJ
Boh v nás dúfa. My máme nádej. Nečakaj na ideálne podmienky, na uznanie druhých, na ospravedlnenie, ktoré nepríde. Tvoja cesta nezačína vonku – začína v tebe. Práve teraz, v tomto momente. Pozri sa na kríž. Nie je to len znak utrpenia, ale aj víťazstva. Znamenie, že koniec je vždy začiatkom. Tak ako Mária povedala svoje „fiat“, tak ako Kristus vstal z hrobu, aj ty dnes môžeš vykročiť novým smerom. Urob krok. Vyjdi z tieňa. Vyhraň sa. Staň sa pravdivým. Staň sa slobodným.
A keď sa pozrieš späť, uvidíš, že Boh bol po tvojom boku celú cestu.
Foto: pexels.com