Zahráme sa? Mamka, ocko, poďme sa hrať!“

Archívny text z magazínu

Nie sme už deti, ale hrať sa môžeme. Alebo sa majú hrať iba deti? Majú sa hrať samy, alebo s rodičmi? Koľko času im treba venovať v spoločnej hre? Keď si to vyjasníme, tak sa skúsme aj zahrať.

Psychológovia vravia, že hra je prácou detí. Je dôležitá pre ich zdravie a duševný vývoj. Je to pre ne niečo prirodzené. Hra nemá v živote dieťaťa náhradnú, zábavnú funkciu, nehrá sa preto, aby sa odreagovalo, pobavilo.

My rodičia sa už do hry veľmi nehrnieme. Máme svoje povinnosti, starosti a pri otázke či prosbe detí, aby sme sa zahrali, sa nám do toho až tak nechce. Alebo si potrebujeme najprv niečo dokončiť, a tak sa nám snáď neskôr podarí zahrať sa s deťmi.

My dospelí už nevieme len jednoducho „vypnúť“ problémy. Hranie sa nám môže zdať dokonca ako niečo nezodpovedné, infantilné. Vážne starosti nám nedovoľujú, aby sme sa len tak ľahko ponorili do hry. Ale občas práve hra pomôže vyjsť z tohto kolotoča, môže nás vrátiť do vlastnej prirodzenosti, radosti.

Vlastná výroba nadovšetko

Hra s deťmi by nemala vyzerať ako nutná povinnosť a nemusí ani trvať dlho. Rodičia nie sú otroci všetkého, čo si dieťa zaželá. Treba vedieť citlivo rozlíšiť, kedy deti potrebujú hru osamote a kedy ozaj nechcú byť samy a túžia po kontakte s rodičmi. Dospelí by sa mali učiť žiť v harmónii s deťmi.

Hra môže byť neraz zábavná a nenáročná aktivita, do ktorej nemusíme veľa investovať ani vykúpiť pol hračkárstva. Dá sa predsa niečo vlastnoručne vyrobiť či vymyslieť. Použiť pri tom môžeme veci, ktoré máme bežne doma – papiere, vodu, svetlo, hlinu…

Celkovo je dobré viesť deti k tvorivej hre, v ktorej rozvíjajú zmyslové skúsenosti a obnovujú prirodzenú citlivosť na poznanie skutočných kvalít života. Mali by sme ich učiť prežívať pocit spoločenstva, solidarity a lásky k ľuďom či prírode. Nezabúdajme pritom ani na humor.

Zábava nesmie chýbať

Zmysel pre humor je predpokladom zábavy a zbližuje rodinu. Deti chcú byť tam, kde je zábava. Občas preto rodičia vedia odľahčiť situáciu. Napokon, je to veľmi dobrý spôsob aj pri konfliktných momentoch. Ak sa rodina nevie zabaviť, deti sa môžu do seba uzavrieť a v neskoršom veku nebudú aj preto mať problém odísť čím skôr z domu. Ak však budeme dbať o spoločné aktivity, ktoré ich bavia (namiesto nudného nútenia do povinností), ak budeme rozvíjať spoločný zmysel pre humor, bude náš domov miestom, kde sa aj dospelé deti budú rady vracať.

Predstavivosť

Ak nechceme, aby naše deti presedeli celé dni pred rôznymi zariadeniami, treba u nich rozvíjať tvorivú hru. Zvyčajne pri detskom ozname o nude ide o túžbu po tvorivej hre. Vtedy môžu siahnuť po hocičom praktickom, čo nájdu v okolí. Pamätám si, že som sa ako malá často hrala na mamku – obliekala som si jej šaty či topánky, ovešala sa jej náhrdelníkmi a zábava sa mohla začať. Robiť si skrýše či bunkre? Žiaden problém – z kartónov, diek či prikrývok bol bunker hotový raz-dva.

Ísť von

Zvlášť v poslednom roku vidíme, aké dôležité je nesedieť len doma. V akomkoľvek počasí (ak je ozaj nepríjemne, treba zvážiť) je aspoň zopár minút pohybu vonku veľmi potrebných. Poprechádzať sa, pobehať po dvore, poskákať, zobrať bicykel, kolobežku, pozrieť sa, čo rastie na stromoch, v tráve… takto deti nielen vybijú energiu, ale môžu sa aj niečo naučiť, objavujú svet – a ak nie sú samy, budujú si aj vzťahy. Buď s rovesníkmi, alebo aj s rodičmi, ak sa pridajú.

NÁPADY

Výmena rolí

Teraz si predstavme, že je čas na spoločnú hru s deťmi. Vieme, že taká chvíľa môže prísť hocikedy, alebo si ju vopred naplánujeme.

Nech už sme v akejkoľvek situácii, skúsme sa zahrať na výmenu rolí. Táto hra je výbornou metódou aj pri učení.

Dieťa sa nachvíľu môže stať učiteľom – učiteľkou a rodič zase žiakom. Nechajte ho, nech vám nejaké učivo vysvetlí. Nachvíľu sa tak vžije do toho, čo musí hovoriť, ako sa má správať, ako musí svojich žiakov korigovať, vychovávať… Pokojne sa zahrajte na nerozumné či vyrušujúce dieťa, ak máte chuť, aby zažilo aj takúto skúsenosť. Často sa pritom nastaví zrkadlo jemu samotnému (ale zároveň aj vám, ak vás deti napodobnia pri vašom učení).

Na mamku a ocka sa dieťa môže zahrať, ak ho chcete naučiť nejakej zručnosti. „Teraz budeš mamka a budeš variť, vysávať, umývať riad.“ Aj ockovia môžu svojich synov naučiť rôznym veciam – práca v záhrade, s rôznym náradím, výroba hračiek, oprava pokazených vecí… Zároveň však nezabúdajte dbať na bezpečnosť. Dieťa síce necháte pracovať samostatne, ale budete mu pre každý prípad nablízku.

Výmenu rolí môžete využiť aj na poukázanie negatívnych reakcií. Zahráte sa, že vy ste to dieťa, ktoré práve niečo potrebuje, nemá náladu, nudí sa, a vaše dieťa vám musí poskytnúť pomoc, radu. Takto sa naučí vžiť sa do iných či pochopí viac samo seba.

Roly si môžu vymeniť nielen deti a rodičia, ale aj súrodenci navzájom. Vzniká tak veľa zábavy (ak to neprejde do zosmiešňovania), pričom sa súrodenci učia vnímať sami seba. Treba však sledovať reakcie, aby sa neprekračovala hranica, ktorá spôsobí konflikt, urážku, hádku. Skúste ako rodič, ktorý hru pozoruje, korigovať pravidlá, aby išlo o napodobňovanie dobrých vlastností či schopností.

Kvízy

Pre tých, ktorí radi píšu, tu mám nápad na rodinný kvíz. Vymyslíte si zopár otázok o svojej rodine. Najlepšie, ak sa zapojí každý. Aj menšie deti, ktoré ešte nevedia písať, môžu odpovedať aspoň ústne.

Otázkami môžu byť okruhy ako:

Kto z rodiny je najvyšší, najstarší, najmladší?

Kto z rodiny najdlhšie spí?

Kto z rodiny najrýchlejšie behá, najrýchlejšie zje obed, najrýchlejšie číta?

Kto má najväčší poriadok a kto neporiadok?

Koho z rodiny by ste označili za mudrlanta, smejka, experta v niečom?

Vie mamka šoférovať? Vie ocko variť?

Ako sa volala mamka zaslobodna? Kde bývala?

Doma sa dá hrať rôzne a verím, že si nájdete svoj spôsob, alebo ho už máte. Toto boli len nápady, ktoré by vás mohli potešiť.

Foto: Kristína Leidenfrostová, Orlický