Syndróm vyhorenia u mamičiek: Kríza, o ktorej sa nehovorí

Materstvo patrí medzi najkrajšie a zároveň najnáročnejšie životné úlohy. Neustála starostlivosť o deti, domáce povinnosti, tlak spoločnosti a často aj pracovné záväzky vytvárajú prostredie, v ktorom môžete ľahko stratiť samu seba. Výsledkom môže byť syndróm vyhorenia, ktorý je medzi mamičkami čoraz častejší.

Syndróm vyhorenia je známy najmä v súvislosti s profesiami, kde sa pracuje s ľuďmi (zdravotníctvo, školstvo, sociálne služby a pod.). Práve tieto profesie sú náchylné na dlhodobý stres a preťaženie. U mamičiek ide o obdobný mechanizmus. Keďže sú dlhodobo zaťažené bez adekvátneho oddychu či ocenenia, bývajú vyčerpané, strácajú motiváciu a celkový pocit, že „veci nerobia dosť dobre“.

U mamičiek môže vyhorenie nastať najmä v období materskej alebo rodičovskej dovolenky, ale aj po návrate do práce, keď sa snažia balansovať medzi pracovnými povinnosťami a starostlivosťou o deti. Často sú na všetko samy, bez širšej podpory rodiny a spoločenský tlak byť „dokonalou matkou“ celú situáciu len zhoršuje.

Príznaky syndrómu vyhorenia

Vyhorenie neprichádza zo dňa na deň. Je to pozvoľný proces, ktorý sa prejavuje rôzne, no niektoré príznaky sú spoločné:

• Chronická únava – mama sa cíti vyčerpaná, aj keď sa jej podarí oddýchnuť si alebo vyspať sa. Ráno vstáva bez energie, akoby ju tlačila ťažká záťaž.
• Pocit preťaženia a bezmocnosti – každodenné úlohy ju zahlcujú, drobné problémy vníma ako neprekonateľné.
• Emocionálna nestabilita – časté epizódy plaču, podráždenosť, výbuchy hnevu alebo uzavretie sa do seba.
• Pocity viny a zlyhania – aj napriek maximálnemu úsiliu má mama pocit, že nič nerobí dobre. Obviňuje sa, že nezvláda materstvo „tak, ako by mala“.
• Strata radosti – to, čo ju kedysi tešilo, ju už nebaví. Niekedy ani vlastné deti neprinášajú radosť, čo zasa vyvoláva ďalšiu vlnu výčitiek.
• Telesné príznaky – bolesti hlavy, poruchy spánku, nechutenstvo alebo prejedanie sa, tráviace problémy, oslabená imunita.

Tieto príznaky bývajú často ignorované alebo zľahčované, pretože spoločnosť očakáva, že matka všetko zvládne. „Veď si doma, máš čas oddychovať,“ býva bežná veta, ktorá len prehlbuje pocit izolácie a nepochopenia.

Kto je najviac ohrozený?

Vyhorenie môže postihnúť akúkoľvek mamu, bez ohľadu na vek či počet detí. Existujú však faktory, ktoré riziko zvyšujú. Ohrozené sú prvorodičky, ktoré sa ešte len učia zvládať novú rolu. Bojujú s pocitmi neistoty a všetko chcú zvládať na sto percent. Mamičky samoživiteľky sú tiež náchylné na syndróm vyhorenia, nakoľko musia uživiť rodinu z jedného platu. Ďalej ide o matky detí so špeciálnymi potrebami, ktoré čelia každodenne náročnej realite a musia svojim deťom zabezpečovať špeciálnu pomoc.

Ako si môže matka uvedomiť, že prežíva vyhorenie?

Kľúčom je sebapozorovanie. Ak si žena začne uvedomovať, že ju neteší nič, čo jej predtým robilo radosť, je to varovný signál. Spozornieť by mala aj vtedy, ak sa každé ráno budí s odporom a úzkosťou a ak má pocit, že „už to ďalej nevydrží“. Vtedy môže ísť o jasné varovné signály. Dôležité je porovnať súčasný stav s tým, ako sa cítila napríklad pred pár mesiacmi. Ak je rozdiel výrazne horší, niečo nie je v poriadku.

Pomôcť môžu aj rozhovory s blízkymi – manžel, kamarátka či terapeut môžu lepšie vidieť zmenu v správaní a pomôcť žene uvedomiť si, že potrebuje pomoc.

Kedy je čas vyhľadať odborníka?

Ak pociťujete dlhodobé vyčerpanie, úzkosť alebo máte problémy zvládať bežné situácie. Ak sa objavujú myšlienky beznádeje, neváhajte vyhľadať psychológa či psychoterapeuta. Vyhľadať odborníka v tejto oblasti nie je hanba, je to zodpovedný čin. Niekedy stačí pár stretnutí, aby sa situácia výrazne zlepšila.

Odborník vám môže pomôcť získať nadhľad nad situáciou a naučiť vás techniky zvládania stresu. Spoločne identifikujete a spracujete príčiny pocitov viny či nedostatočnosti a obnovíte si svoje sebavedomie.

Ste dobrá mama

Nezabúdajte na to, že pre svoje deti ste tá najlepšia mama na svete. Vyhorenie neznamená, že ste zlyhali. Znamená to, že ste príliš dlho dávali všetku svoju energiu a pozornosť ostatným a zabudli ste na seba. Ak ste sa v tomto článku našli, nezostávajte so svojimi pocitmi sama. Priznať si vyčerpanie nie je hanba – je to prvý krok k uzdraveniu. Vaša sila nespočíva v tom, že nikdy nepadnete, ale v tom, že si dovolíte oddychovať, načerpať sily a postaviť sa za seba. Robíte to pre svoje deti a pre svoju budúcnosť.

Príbeh Jany, ktorá zažila vyhorenie

Jana (36) do tridsiatich rokov riešila pracovnú kariéru úspešnej manažérky. Potom si s manželom povedali, že je čas, aby mali dieťa, no dlho sa im nedarilo potomka splodiť. O dieťatko sa snažili päť rokov, až si Jana jedno ráno našla dve čiarky na tehotenskom teste. S manželom boli veľmi šťastní. Bábätka sa nevedeli dočkať. Hovorili si, že budú skvelí rodičia. Keď sa im narodila dcérka Emma, Jana pociťovala najväčšie šťastie vo svojom živote a k svojej novonarodenej dcére cítila veľkú lásku. Prvé mesiace materstva boli náročné, ale verila, že to je normálne, veď bábätko je veľká zmena. Po viac ako dvoch rokoch sa Jana vrátila do práce na polovičný úväzok, povinnosti sa nakopili a ona mala na seba čoraz menej času.

Ráno vstávala skôr, aby stihla pripraviť raňajky, vychystať Emmu do jaslí a ísť do práce. Poobede sa venovala dcérke, chodili na krúžky, varila, upratovala. Večer, keď všetci zaspali, sadla si k pracovným e-mailom, upratala rozhádzané hračky po byte, naložila umývačku, vyvesila prádlo z práčky. Bola „vždy k dispozícii“ a nechcela nič zanedbať. Chcela byť dobrá mama, manželka, zamestnankyňa – vo všetkom vyhovieť na sto percent.

Po čase si začala všímať, že ju už nič neteší. Ani chvíle s Emmou. Bola podráždená, výbušná, niekedy kričala kvôli maličkostiam, potom sa zavrela do kúpeľne a plakala. Prestala sa stretávať s kamarátkami, lebo „nemala čas“. Jej manžel si všimol, že sa mení, no keď jej to povedal, cítila to ako výčitku, že nie je dosť dobrá. Zlom nastal v jedno ráno, keď sa Jana zobudila s plačom. Nevládala vstať z postele. Mala hrozný pocit, že zlyhala ako mama.

V ten deň si konečne priznala, že niečo nie je v poriadku. S pomocou psychologičky si uvedomila, že prežíva vyhorenie. Začala robiť malé zmeny. Naučila sa hovoriť „nie“, prijímať pomoc, našla si čas pre seba. Nešlo to hneď, ale krok po kroku sa vracala k sebe. Dnes už Jana vie, že nemusí byť dokonalá. Na to, aby bola prítomná, láskavá a pravdivá, musí sa vedieť postarať o seba.

Foto: stockphoto