#ziveslovo

Dnes nám Pán hovorí o schopnosti Božieho Slova rásť a niesť hojnú úrodu. Túto schopnosť má už v sebe. Avšak pripravenosť pôdy je z veľkej časti v rukách každého z nás. Dnes pri spomienke na rodičov Panny Márie chcem spomenúť Božie slovo: „Cti svojho otca i matku“ s prísľubom – „aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh“. Plnenie tohto príkazu […]

Uvažujem nad úryvkom o matke Zebedejových synov. Nespomína sa v ňom, že by synom prekážalo, keď sa ich matka za nich prihovárala. Ba čo viac, zdá sa, že mali v srdci práve tie ambície, ktoré za nich matka vyslovila pred Ježišom. Aj v našich životoch sa občas vyskytne človek, ktorý sa za nás prihovorí u vplyvných či obľúbených ľudí a chce […]

Započúvajme sa do Krista, ktorý vkladá slovo do nás. Evanjelium dnes zameriava naše uši i srdcia na moment siatia. My sme pôdou, do ktorej sa má siať. Akou pôdou sme? Suchou? Kamenistou? Tŕnistou? Pohnojenou? Azda černozem? Nechajme Krista, aby povyberal kamene z našej zeme, nech vyberie tŕne a šípy neodpustenia, ktoré hlboko v našom vnútri tak bolia. Dajme mu krhlu, […]

Sme ratolesti, krstom sme boli vštepení do Krista. Ježiš nám dnes adresuje tri výzvy: ostaňte vo mne, prinášajte ovocie, staňte sa mojimi učeníkmi. Kresťan v sebe spája niečo statické a niečo dynamické. Na jednej strane ostáva, modlí sa, usiluje sa o spojenie s Kristom. Na druhej strane ho toto úsilie nemá uzatvárať pred svetom. Má prinášať ovocie – ovocie […]

Mária Magdaléna nespoznala Pána. Chodila s ním tak dlho, sedela pri jeho nohách, sledovala jeho skutky a počúvala jeho učenie. Určite poznala nielen jeho tvár, ale aj hlas. Napriek tomu si ho v záhrade po jeho zmŕtvychvstaní pomýlila so záhradníkom. Možno ju smútok a bolesť ohlušili natoľko, že nespoznala jeho hlas, kým ju priamo neoslovil menom. Až vtedy jej […]

Spomínam si na časy môjho silného obrátenia, ako som nadšene hltala učenie Ducha, modlila sa aj šesť hodín s chuťou, dobrovoľne… Po čase prišlo ochladenie môjho záujmu o Božie veci. Ľudia z dnešného čítania predbehli učeníkov, lebo boli hladní po poznaní, utekali na miesto, kde ich mohli počuť a vidieť. A dostalo sa im tam aj duchovného, aj materiálneho […]

Spomienka jedného duchovného autora: „Keď som bol malý, počul som rozprávať o človeku, ktorý sa nesmiernou pracovitosťou zmohol na zámožného roľníka. Jeho statok však jednej noci ľahol popolom. Práca mnohých rokov bola zmarená. No kým jeho rodina plakala a bedákala nad hromadou trosiek, sedliak prehlásil krátko a odhodlane, že v mene Božom začneme znovu, od začiatku.“ Tie stručné slová […]

Ježiš nám dnes hovorí: „Tu je niekto väčší než chrám“. A za slovo chrám si môžeme dosadiť vlastne čokoľvek a bude to pravda. S akýmkoľvek problémom sa dnes boríme, veci, ktoré nás presahujú, naše vlastné obmedzenia, vzťahy, prekážky – je tu niekto väčší a jeho meno je Ježiš Kristus. Neznamená to, že všetky problémy sa zázračne vyriešia, ale že […]

Ježišove dnešné slová znejú utešujúco. Všimnime si však, že nám nehovorí, že keď k nemu prídeme, naše bremená odstráni a našu námahu ukončí. Nie, Ježiš hovorí: „posilním vás“. Jarmo je postroj pre dvoch. Nedá sa niesť osamote, lebo by nedržalo a prevažovalo sa na stranu (odporúčam pogoogliť nejaké obrázky). Zobrať ho na seba znamená dať sa do […]

Po tvrdých slovách pre ľudí nekajúcich miest v Mt 11, 16 – 23 Ježiš radostne plesá v modlitbe nad tým, čo Boh Otec s potešením koná pre ľudí. Spontánne totiž zjavuje veci odhaľujúce nebeské kráľovstvo – nie tým, čo sa uzatvárajú do svojich teologických schém a nechcú sa ich vzdať, ale tým, čo sa pokorujú pred Ježišovým slovom. […]

Ako si tak čítam tento úryvok z Písma, sama si uvedomujem, že niekedy sa stávame „konzumentmi“ zázrakov. Boh nerobil zázraky len v Korozaine, Betsaide, či v Kafarnaume. Robí ich aj dnes. V New Yorku, Paríži, na Slovensku, v Michalovciach, v Orechovej Potôni alebo Soblahove… Mám však pocit, že sme si na ne už akosi zvykli. Stali sa nám samozrejmé a zabúdame byť […]

Poviem to nahlas: „Závidím učeníkom.“ Aj ja by som chcel zažiť Ježiša osobne – byť pri ňom, mať ho pri sebe. No tiež si uvedomujem, že to pre učeníkov nebolo ľahké. Sme len ľudia a Bohu často nerozumieme. Čo nám to Ježiš hovorí? Nemáme mať radi svojich rodičov, manželku, manžela, deti, priateľov? To vážne? A čo prikázanie: […]

V dnešnom zamyslení nejde tak o chudobu, ale o stratu istôt pre ešte väčšiu disponibilitu. Učeníci majú byť hodnovernými svedkami Božej moci nie cez svetské prostriedky, ako je dostatok jedla, peniaze, alebo oblečenie. Majú mať sandále a palicu čo svedčí o tom, že budú poslaní do všetkých miest ohlasovať pokánie. Chudoba tu vystupuje len ako efektivita pre ešte väčšiu slobodu […]

Vždy sa akosi spontánne usmejem, keď sa v kostole číta veta: „Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.“ Popri iných doplňujúcich vetách typu: „Boh sa postará“, „Pán vás miluje“, „Boh vás nedovolí skúšať nad vaše sily“, vyznieva veta o vrabcoch tak trochu… úsmevne. V istej detskej piesni sa spieva: „Keďže malé vtáčiky ľúbi Boh, on ľúbi tiež […]

Dnešní kresťania – ktovie prečo – občas predpokladajú, že ich život by mal vďaka viere prebiehať bez vážnejších problémov a ťažkostí ako sú choroby, nehody, bolesť, zlyhanie. Ak nezažívajú to, čo očakávajú, často sa na Boha hnevajú, niektorí sa od neho vzdialia alebo ho celkom opustia. Iní sú zasa presvedčení, že život s Bohom má […]

V dialógu odohrávajúcom sa medzi Ježišom a apoštolmi zaznieva dvakrát slovo „opustiť“. Prvýkrát s tónom neistoty, druhýkrát už s významom plným nádeje. Učeníci sa obávajú, no Ježiš ich uisťuje a dáva im nádej. Takýto postoj môžeme vnímať aj u sv. Benedikta, ktorého sviatok dnes slávime. Sv. Benedikt študoval v Ríme rétoriku, ale keď videl, že schopnosť rečníctva sa zneužíva a nevedie k pravde, vzdal […]

Tak ako si Ježiš zvolal učeníkov, tak volá aj mnohých z nás. Nielen kňazov, ale i manželov, slobodných, mladých či starých, aby podľa svojich možností ohlasovali jeho lásku a moc. Dáva nám silu každý deň vstať a konať skutky lásky, zázraky, ktoré možno naoko nie sú veľkolepé, ale tak veľmi potrebné v týchto dňoch. Volá nás […]

Súcit je jednou z exkluzívnych vlastností Boha. Božský súcit sa rodí v materských útrobách samého Boha. Odstraňuje to, čo spôsobuje utrpenie jeho deťom. Akoby Boh priťahoval k sebe, do seba, tých, ktorí sú zranení, zdrvení, hľadajú život, a uzdravuje ich všetkou silou života, ktorá z neho vychádza. To je tvár Boha, ktorú nám dnes Ježiš […]

Aká ohraničujúca je naša ľudskosť. Bráni nám vnímať, aký všemohúci je náš Boh. Sme ovplyvnení tým, čo vidíme, čo zažívame. Naša osobná skúsenosť nám stanovuje hranice. Boh však tieto hranice nemá. Nikto a nič ho neobmedzuje. Naše starosti, ktoré mnohokrát vidíme ako neriešiteľné, sú v jeho očiach mostom, ktorý nás s ním môže spojiť. Sú cestou, ktorá nás […]

Vari to nie je tesárov syn? Ježiš vyrastal v Nazarete. Mnohí ho pokladali len za obyčajného Syna Márie a Jozefa. A pravda bola niekde inde. Ježiš bol Syn Boží. Bol tak blízko a predsa pre mnohých bolo toto tajomstvo vzdialené. Aj veľmi blízky človek, s ktorým sa dennodenne stretávame, môže byť pre nás prorokom, ktorého nám posiela do cesty Boh […]