#ziveslovo

Vykúpení sme boli všetci smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista, nášho Pána. Spasení budeme, keď ten zázrak vykúpenia nestratíme alebo si ho nenecháme ukradnúť. Keď sa budeme vážne snažiť o vlastnú spásu. Aby sme následne pochopili, že nemôžeme byť spasení sami a izolovaní. Ale len keď sa náš život stane službou druhým, keď budeme prakticky zrkadliť Lásku s veľkým L. […]

Ježiš práve niekoho zázračne uzdravil. Len tak, akoby mimochodom. Ale v sobotu. A to sa predsa nepatrí. Na sobotu platia špeciálne pravidlá. A Ježiš ich zrušil. Nie pravidlá, ale farizejov. A potom odrazu rozpráva o záhradke a kuchyni, kríkoch a kysnutom ceste… Božie kráľovstvo? Presahuje chápanie. Nedá sa úplne opísať, ale funguje. Je ako niečo, čo poznáme a vidíme naokolo. Je naozajstné. Kľúčovým […]

Sobota bola u Židov dňom slobody. Mali sa oslobodiť od práce, obdivovať a ďakovať Bohu za to, čo pre nich urobil, ďakovať za oslobodenie z Egypta… Bol to teda deň jasania. Je zvláštne, ako nedokázali udržať „ducha“ soboty. A nepohlo nimi ani oslobodenie ženy od zotročenia diablom. „Zbožní“ Židia sa dostali úplne mimo Pánovho úmyslu. Kresťania presunuli oslavy, ďakovania […]

Ježiš učil svojich učeníkov modliť sa pri viacerých príležitostiach. Nežiadal veľa slov, ako ich v modlitbe hromadili pohania. Oni chceli naliehaním presvedčiť boha, aby zmenil svoj postoj a bol spokojný s tým, s čím sa uspokoja oni. Taký je prvý model modliacich sa. Mýtnik svojimi slovami vyznáva spoznanú pravdu o sebe a o svojej hriešnosti. Nepresviedča Boha o svojich plánoch a predstavách. Jeho modlitba […]

Ježiš v súvislosti s tragédiami, ktoré sa diali za čias, keď chodil fyzicky po tejto zemi, rovnako ako sa dejú aj dnes, neodpovedá, prečo sa tak deje. Obete tragédií neoznačuje za väčších hriešnikov od ostatných, na ktorých by dopadol nejaký „Boží hnev“. Zdôrazňuje však nevyhnutnú potrebu pokánia pre všetkých, pričom v podobenstve o figovníku hovorí o Božej trpezlivosti s nami. „… […]

Pre nás ľudí je v tomto hmotnom svete omnoho jednoduchšie poznať a posúdiť veci a javy, ktoré môžeme vnímať zmyslami. A to nielen počasie; vieme, kedy sú cestoviny uvarené, jablká zrelé či dieťa súce do školy. Vieme toľko vecí… A Ježiš týchto ľudí nazýva pokrytcami. Lebo v čom sme potom odlišní od pohanov, ak nevieme posudzovať a rozlišovať srdcom? Nemalo by byť […]

Ak by zem bola ako stoh suchej slamy, tak Ježišovo „oheň som prišiel vrhnúť na zem“ by znamenalo súd a náš koniec. Ak by však zem bola miestom, kde chladne láska a je v nej temno, oheň by znamenal našu záchranu. Nie, zem nie je stoh slamy, ktorý ty, Bože, chceš zapáliť. Ty sám si povedal, že si […]

Byť pripravený. Na čo? Nestáva sa nám, že v očakávaní veľkého konca nám každý deň uniká pomedzi prsty tvoja prítomnosť? Kým ty, Pane, prichádzaš vo vánku, ktorý mi prehŕňa vlasy, v západe slnka, ktorý ma napĺňa pokojom, v tichu chrámu, kde ma večné svetlo uisťuje o tvojej živej prítomnosti. Vo chvíli, keď sa dotýkam Eucharistie, ale aj v túžbe po […]

Ako baránky medzi vlkmi – teda s vedomím, že to nebude bezstarostný „výlet“. V jednoduchosti, odkázanosti na Boha a jeho starostlivosť. Ako nositelia pokoja do každého domu bez rozdielu. Ako vďační hostia, ktorí bez predsudkov prijímajú domáci pokrm – teda i kultúru daného domu. Ako tí, ktorí slúžia a liečia diery chýbajúcej lásky pozvaním do Božieho kráľovstva už tu na […]

Občas sa zdá, že sa o dedičstvo najviac bijú tí, čo ho najmenej potrebujú a ktorí naň vôbec nie sú odkázaní. Vraj v mene spravodlivosti a z princípu, ale Ježiš tomu dáva pravé meno: chamtivosť. Túžba mať aj to, čo nepotrebujeme, spojená s túžbou, aby nemal ten druhý. A usilujúc sa o zbytočné bohatstvá, nepozorovane prichádzame – nezriedka definitívnym spôsobom – o skutočné bohatstvá: […]

Niekedy sa dlho modlíme, a stále nevidíme výsledok našich modlitieb. Navonok sa zdá, že nefungujú. Pete Greig v knihe Keď Boh mlčí ponúka tri dôvody nevypočutých modlitieb. Prvým je Boží svet, prírodné zákony, to, ako Boh svet stvoril. Boh nerobí nadprirodzené znamenia ako na páse. Zázraky sú výnimočné. Druhým je Božia vôľa, ktorá môže byť mnohokrát iná […]

Dnešná doba sa vyznačuje zvýšenou potrebou ticha. V konečnom dôsledku ani tak nejde o ticho ako o to, že si potrebujeme premyslieť veci a vyčistiť myseľ od všetkého hluku. Ale ako počuť Boží hlas v hluku obvinenia a urážok? Možno práve tak, že v čase pokoja budeme pravidelne budovať vzťah s Bohom. Lebo vyznávať Ježiša nie je len otázka ťažkých časov, ale vnútorného […]

Ježiš sa dnes prihovára najskôr svojim učeníkom a potom svojim priateľom. Sú to dve kategórie ľudí, ktorí majú blízky vzťah s Ježišom. Prvých upozorňuje na pokrytectvo. Pozýva ich, aby boli pravdiví, pretože nič z toho, čo urobia, sa neutají. Všetko raz vyjde na svetlo a potom je ťažké vysvetľovať. Koľkí s tým majú v súčasnosti osobnú skúsenosť? Druhých povzbudzuje, aby sa […]

Deti často prehliadajú dôležité ponaučenia, preto ich rodičia musia zopakovať. S dospelými je to inak. Máme rôzne životné príbehy, štýly, názory. Neočakáva sa, že budeme rovnakí, ale že sa budeme rešpektovať a navzájom sa pozorne vypočujeme. Po zlyhaní sa však pýtame, prečo sme si problém nevšimli. Keď sa točíme okolo seba, je ťažké pozorne počúvať druhých. Najmä […]

Ježiš si nedáva – ako by sme povedali dnes – servítku pred ústa. Ale priamo napomína, vymenúva „beda“, označuje pretvárku a „kresťanské masky“, ktoré si títo ľudia nastavili, aby vyzerali pred svetom dobre. On vidí až do sŕdc a úmyslov. Preto je mu bližší človek chybný, nedokonalý, zranený a ubolený ako tí, ktorí držia formu a dokonalosť. Tam, kde […]

Ľudia okolo nás vidia iba to, čo máme na povrchu. Do svojho vnútra vidíme jedine my sami a Boh. Často je tam niečo, čo nás ťaží, čo nás bolí, čoho sa možno dlhé roky nevieme zbaviť. Ak tak urobíme, môžeme sa zbaviť vecí, ktoré sú pre nás záťažou, môžeme sa oslobodiť a viac sa venovať tým druhým. […]

Jonášovo znamenie je to, čo Ježiš ponúka skupine arogantných farizejov. Opäť jedna z Ježišových tvrdých rečí, ktoré vyrušia. Znovu však napriek prísnosti vidíme lásku v akcii, ktorá bojuje o srdce skazenej skupiny vodcov. Tým znamením Jonáša je nekompromisná výzva na pokánie. „Duch Svätý sa dotýka hrubého srdca tak ako kladivo nákovy, jemného srdca ako jemný vánok,“ píše svätý […]

Chorý človek vie, čo má robiť. Má navštíviť lekára, pozorne počúvať jeho rady, vybrať si lieky, užívať ich. Aj malomocní z dnešného evanjelia vedeli, čo majú robiť. Nájsť človeka, ktorý ich uzdraví. A skutočne takého našli. Ten človek im povedal, čo majú robiť. A oni urobili, čo im povedal. Keď prijali všetky podmienky, boli uzdravení. Ale len jeden […]

Áno, už je nám notoricky známe, že Ježiš tu nenegoval svoju matku. Nikdy! Azda len nebadane chcel vedľa nej namaľovať kontrast dôležitosti slova. Možno aj kontrast sily slova „áno“, ktoré práve jeho matka v plnosti času vyslovila a vďaka ktorému sa počal aj on. Všimnime si, ako mu potom ostala verná až za hrob! Pozrime, veď aj […]

Ježiš hovorí o zlom duchu ako o silnom ozbrojenom človekovi, ktorý si chráni svoj dvor: tento svet, ktorý mu odovzdal do rúk človek ako Bohom poverený správca tohto sveta. Mnohokrát máme pocit, že tento svet je ozaj v moci Zlého a nedá sa s tým nič robiť. Vtedy nás chytá zúfalstvo. No Ježiš hovorí o niekom silnejšom, ktorý Zlého napokon premôže, […]