#ziveslovo

„Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú.“ Manželstvo pre nás kresťanov nie je definitívny vzťah. Aj keď je manželstvo tu na zemi tou najlepšou ikonou nášho trojjediného Boha, je to iba pozemská skutočnosť. Je to iba reálno-symbolický obraz toho podstatného vzťahu […]

Dnes často vidieť, že ľudia neslúžia Bohu. A vidieť aj to, komu slúžia. Naozaj, nedá sa slúžiť obom pánom naraz. Keď je na prvom mieste Boh, môže nám dať všetko. Nebudeme v ničom ochudobnení. „Solo Dios basta.“ (Sám Boh stačí.) Keď mu toto miesto nepatrí, potom v našich životoch nemusí mať miesto vôbec. Pretože ľahko sa môže stať, […]

Správca odpustil dlžníkom polovicu. Z pohľadu pána je to podvod, z pohľadu dlžníkov milosrdenstvo. Odpustiť polovicu môže byť málo, ale niekedy nevieme odpustiť nič. Modlíme sa „odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame“. Príliš často sme v pozícii správcu s polovičným riešením – rovnako čakáme, že Pán nám odpustí viac ako my druhým. Nie je trúfalé čakať pochvalu? […]

Spomínam si na príbeh o dieťati, ktoré hádzalo vyplavené hviezdice do mora. Okoloidúci sa ho pýta: „Aký má zmysel z tisícok vyplavených zachrániť len pár?“ Dieťa povedalo: „Pre tých pár zachránených to má ohromný zmysel!“ Dávnejšie som videl dojímavý film Zachráňte vojaka Ryana. Pre záchranu jedného vojaka padla skoro celá záchranná čata bojovníkov. Ak by […]

Niekde som čítal, že slovo „nevzrušuje“ by sa dalo preložiť aj ako „nekomplikujte si to“ alebo „nerobte si okolo toho zbytočné problémy“. My ľudia si často prirábame v mysli mnoho komplikácií a zlých scenárov. Ako sa veci môžu pokaziť alebo prečo to nebude fungovať. Ježiš nám dnes hovorí, že je to veľmi jednoduché. Stačí, keď mu budeme […]

Blahoslavenstvá, hoci sú protikladné, sú reálne. Nútia nás prizrieť sa tvárou v tvár skutočnosti, pred ktorou utekáme. Každé blahoslavenstvo nesie v sebe nádej – účasť na Božom kráľovstve. Blahoslavenstvá nám zjavujú Boha Otca, ktorý je empatický, milosrdný, jemný, trpezlivý, prinášajúci pokoj a potechu. Sú portrétom Ježiša Krista. Každé blahoslavenstvo sa najprv napĺňa na ňom, na Márii a všetkých svätých. […]

Ježiš sa zaradoval v Duchu Svätom a velebil svojho Otca, lebo Židia prijali svedectvo o ňom už bezprostredne od jeho učeníkov. Ježiš prežíva radosť z ovocia služby a nahlas zvelebuje svojho Boha, Otca. Viera nie je výlučne oblasťou ľudí, ktorí sú vzdelaní, majú vplyv vo svete alebo sú náboženskí vodcovia či proroci… Viera sa môže rodiť aj v srdciach jednoduchých, odmietnutých […]

Oko za oko, zub za zub! Niečo za niečo! Nikto nám nič zadarmo nedá! Poznáte takéto slovné spojenia? Mnohí ľudia ich možno používajú i dnes a mnohí sa nimi aj riadia. Ježiš pre nás kresťanov posúva hranicu lásky úplne niekam inam. Pozýva nás urobiť hostinu pre takých, ktorí nám nemajú ako vrátiť. Akoby nám hovoril, že nemáme […]

Asi každý z nás už niekedy stál v rade. V rade na zmrzlinu, u doktora, v potravinách pri pokladni alebo na kúpalisku, či kdekoľvek inde. A museli sme byť trpezliví. V dnešnom evanjeliu počujeme o mýtnikovi Zachejovi, ktorý chcel vidieť Ježiša. Chcel sa s ním stretnúť, hoci aj z diaľky. A preto, keď sa už nemohol dostať pomedzi ľudí, vyšiel na strom figovníka. Bol trpezlivý, vedel […]

Sú príručky bontónu, aby sa človek v spoločnosti nestrápnil, ale aby, naopak, dokázal zo spoločenského kontaktu vyťažiť čo najviac. Aj Ježišova rada o finte, ako dospieť k dobrému postu v zasadacom poriadku, zdanlivo patrí do podobného žánru. Ale nie skutočne. A dokonca by bola aj dosť riskantná. Zdá sa ti, že patríš hore? Dáš sa na posledné miesto, aby ťa […]

Už na prvých hodinách náboženstva sa učíme, že modlitba je rozhovor s Bohom. Rozhovor by mal byť interakciou na oboch zúčastnených stranách, nie monológom jednotlivca. Je isté, že Ježiš sa často rozprával so svojím Otcom a rád sa utiahol na osamelé miesto. Táto stať zo Svätého písma nám hovorí, že Ježiš sa modlil celú noc a potom si […]

Dnešné Ježišove slová sú sondou do Božieho srdca, ktoré túži zhromaždiť svoje deti. Nestretávame iba náboženského vodcu, ale skutočného Otca. Ukazuje ostrý kontrast medzi nepriateľským chovaním Jeruzalemčanov, ktorí nedokážu prijať posolstvo, a Otcom, ktorý chce uchrániť svojich a vziať ich pod svoje krídla. Prečo je v nás toľko vzdoru? Prečo je nám vždy bližšia rebélia? Nenazdávajme sa, že […]

Vykúpení sme boli všetci smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista, nášho Pána. Spasení budeme, keď ten zázrak vykúpenia nestratíme alebo si ho nenecháme ukradnúť. Keď sa budeme vážne snažiť o vlastnú spásu. Aby sme následne pochopili, že nemôžeme byť spasení sami a izolovaní. Ale len keď sa náš život stane službou druhým, keď budeme prakticky zrkadliť Lásku s veľkým L. […]

Ježiš práve niekoho zázračne uzdravil. Len tak, akoby mimochodom. Ale v sobotu. A to sa predsa nepatrí. Na sobotu platia špeciálne pravidlá. A Ježiš ich zrušil. Nie pravidlá, ale farizejov. A potom odrazu rozpráva o záhradke a kuchyni, kríkoch a kysnutom ceste… Božie kráľovstvo? Presahuje chápanie. Nedá sa úplne opísať, ale funguje. Je ako niečo, čo poznáme a vidíme naokolo. Je naozajstné. Kľúčovým […]

Sobota bola u Židov dňom slobody. Mali sa oslobodiť od práce, obdivovať a ďakovať Bohu za to, čo pre nich urobil, ďakovať za oslobodenie z Egypta… Bol to teda deň jasania. Je zvláštne, ako nedokázali udržať „ducha“ soboty. A nepohlo nimi ani oslobodenie ženy od zotročenia diablom. „Zbožní“ Židia sa dostali úplne mimo Pánovho úmyslu. Kresťania presunuli oslavy, ďakovania […]

Ježiš učil svojich učeníkov modliť sa pri viacerých príležitostiach. Nežiadal veľa slov, ako ich v modlitbe hromadili pohania. Oni chceli naliehaním presvedčiť boha, aby zmenil svoj postoj a bol spokojný s tým, s čím sa uspokoja oni. Taký je prvý model modliacich sa. Mýtnik svojimi slovami vyznáva spoznanú pravdu o sebe a o svojej hriešnosti. Nepresviedča Boha o svojich plánoch a predstavách. Jeho modlitba […]

Ježiš v súvislosti s tragédiami, ktoré sa diali za čias, keď chodil fyzicky po tejto zemi, rovnako ako sa dejú aj dnes, neodpovedá, prečo sa tak deje. Obete tragédií neoznačuje za väčších hriešnikov od ostatných, na ktorých by dopadol nejaký „Boží hnev“. Zdôrazňuje však nevyhnutnú potrebu pokánia pre všetkých, pričom v podobenstve o figovníku hovorí o Božej trpezlivosti s nami. „… […]

Pre nás ľudí je v tomto hmotnom svete omnoho jednoduchšie poznať a posúdiť veci a javy, ktoré môžeme vnímať zmyslami. A to nielen počasie; vieme, kedy sú cestoviny uvarené, jablká zrelé či dieťa súce do školy. Vieme toľko vecí… A Ježiš týchto ľudí nazýva pokrytcami. Lebo v čom sme potom odlišní od pohanov, ak nevieme posudzovať a rozlišovať srdcom? Nemalo by byť […]

Ak by zem bola ako stoh suchej slamy, tak Ježišovo „oheň som prišiel vrhnúť na zem“ by znamenalo súd a náš koniec. Ak by však zem bola miestom, kde chladne láska a je v nej temno, oheň by znamenal našu záchranu. Nie, zem nie je stoh slamy, ktorý ty, Bože, chceš zapáliť. Ty sám si povedal, že si […]

Byť pripravený. Na čo? Nestáva sa nám, že v očakávaní veľkého konca nám každý deň uniká pomedzi prsty tvoja prítomnosť? Kým ty, Pane, prichádzaš vo vánku, ktorý mi prehŕňa vlasy, v západe slnka, ktorý ma napĺňa pokojom, v tichu chrámu, kde ma večné svetlo uisťuje o tvojej živej prítomnosti. Vo chvíli, keď sa dotýkam Eucharistie, ale aj v túžbe po […]