#ziveslovo

Ako často bývame naplnení pýchou. Pocitom, že sme lepší než ľudia okolo nás. Nie sme potupovaní ani prenasledovaní tak, ako boli prví kresťania. No v mnohých kútoch sveta žijú ľudia, ktorí sa nemôžu priznať k láske k Bohu, lebo by ich to stálo život. My máme všetko ako na podnose, môžeme sa slobodne hlásiť k […]

Akoby Ježiš pohŕdal Matkou. Akoby sa k nej nehlásil. Chce ju naozaj nahradiť tými, čo sedia okolo neho? Jeho matka i bratia sú tí, ktorí plnia Božiu vôľu. „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“ hovorí Mária. Absolútne sa odovzdáva do Božej vôle. Ona je ten najsvetlejší príklad plnenia Božej vôle. Pretože ten, kto povie Bohu, aby […]

Boh nás pozýva tráviť s ním čas. No napriek tomu, že v srdci počujeme toto volanie, ponorení do každodenných starostí ho nechávame čakať – tam za našimi dneškami. A čas neľútostne beží. Povinnosti nám pribúdajú, jedny striedajú druhé a my zabúdame na to najpodstatnejšie. Na nášho Otca, ktorý chce, aby sme si k nemu prišli oddýchnuť a načerpať síl. Nielen […]

„Hrot ostrý prešiel srdcom až, aby zachránil život náš. Krv s vodou z neho prúdila, by nás od hriechov obmyla.“ (Vešpery vo veľkom týždni, hymnus) Prebodnuté Ježišovo srdce. Nenávisť a násilie naráža na bezhraničnú lásku. Lásku, ktorá pochová v sebe všetko zlo. Skúsme si predstaviť, že sme práve teraz pod krížom a pozeráme na prebodnutý Ježišov bok. „Budú hľadieť na […]

Prikázanie milovať Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého je Ježišovým slobodným pozvaním k láske. Boh nás nekonečne miluje a stvoril nás z lásky na svoj obraz. Ak ho nadovšetko milujeme, on bude skutočne na prvom mieste v našom živote. A ak milujeme našich blížnych, podelíme sa s nimi s dobrom, ktoré vlastníme a budeme im nezištne pomáhať. Nezabúdajme, že láska, keď sa […]

Saduceji chceli nachytať Ježiša a napokon na svojej nevedomosti nachytali samých seba. Asi mi dáte za pravdu, že takúto mentalitu tu máme dodnes. Všetci sa niekedy prichytíme pri tom, ako chceme niekoho poučiť s tým, že my vieme čo a ako, no nakoniec len vypláva na povrch naša pýcha a sebastrednosť. Dnešné evanjelium je peknou […]

Pane, chceme ti dnes vyznať, že aj my niekedy zneužívame tvoje slovo na ospravedlnenie nášho konania. Neozveme sa, keď je to potrebné, len aby sme neboli tí zlí; chceme si kúpiť rôzne veci a zážitky, veď platíme desiatky; vykrikujeme partnerovi chyby pod zámienkou, že ho chceme „napraviť“. Odpusť nám a pomôž nám nerobiť viac kompromisy s týmto svetom. Daruj […]

Vinica – izraelský národ, Cirkev i naša duša – nemá živiť len tých, ktorí v nej pracujú. Jej víno sa má stať požehnaním pre všetky národy. Veď ide o vinicu, vykúpenú krvou Syna a jej úrodou má byť spása sveta. Len treba „vybadať, že to aj o nás hovorí toto podobenstvo.“ Aby sme Cirkev nepovažovali za klub dobrovoľníkov, ktorí robia […]

My veriaci sa občas stávame technokratmi. Naša modlitba sa stáva automatickou a ako piatkový pôst si vyberieme vyprážaný syr. Skúšame hranice Božej mierumilovnosti a hovoríme si: toto ešte nie je ťažký hriech, to môžem. Sme ako farizeji, ktorí spĺňajú zákon, ale uniká im jeho význam. Boh nie je pani zo štátneho úradu, nekontroluje, či máme […]

Je fascinujúce všimnúť si, ako sa Ježiš nepotrebuje hádať. Slovičkárenie, ktoré nemá konca-kraja, je pre každý jeden spor skôr živnou pôdou ako stravujúcim ohňom. Ježiš vonkajší spor prenáša do srdca človeka a ukazuje nám, že len keď v našom vnútri dokážeme v pokore prijať pravdu, budeme schopní ju prinášať aj v našom okolí. Namiesto hádok […]

Ježišov príbeh je už skoro na konci, oslovil a nadchol mnohých ľudí, ale tak isto si mnohí prajú jeho smrť. Ježiš tu pri figovníku koná symbolické gesto. Figovník predstavuje židovský národ, ktorý ho neprijal – neprijal Mesiáša. Kristus bude odmietnutý a zabitý, ale z jeho prebodnutého boku sa rodí cirkev, v ktorej sme všetci bratia a deti nášho […]

Svätá omša nie je divadelné predstavenie Poslednej večere. Je to Posledná večera, ktorá sa práve teraz koná. Je to naozajstné opätovné prežívanie umučenia a smrti Pána Ježiša. Ten sa sprítomňuje na oltári, aby bol obetovaný Otcovi za spásu každého z nás. Ježiš sa dnes na oltári doslova zlomí aj pre mňa. A žiada ma, aby […]

Je to paradoxné. Ježiš hovorí, že ho čaká utrpenie a smrť a vzápätí sa Zebedejovci snažia zajednať si najpoprednejšie miesta v jeho sláve. Akoby ho nepočúvali. Ak si však prečítame verše pred týmto úryvkom, zistíme, že počúvali. Ježiš im prisľúbil, že nenechá bez bohatej odmeny, keď kvôli nemu niekto opustí všetko. Jakub aj Ján teda […]

Počas výstupu na Veľký Manín som nečakane objavil turistickú vyhliadku s názvom Skalné okno. Ponúkla sa mi nádherná panoráma Strážovských vrchov. „Krása…“, zvolal som spontánne, „no to je naozaj krása!“ Asi niečo podobné zažíva zaľúbený človek, keď plný dojatia povie milovanej osobe „Ľúbim ťa…“ Aj scéna dnešného evanjelia znie ako spontánne zvolanie, keď Peter s úžasom a s prekvapením […]

Ako žena mám tendenciu porovnávať sa. Roky s tým zápasím, miestami sa mi zdá, že som vyrovnaná. Potom však príde oblasť, v ktorej strádam, a vtedy veci vnímam z inej perspektívy. Veľa z toho, čo by som chcela, ani nepotrebujem. Ide však o pocit hodnoty, ktorý kolíše a odvíja sa od toho, aký čas s […]

Počas liturgického roku sa sústredíme hlavne na Ježišove tajomstvá. Ježiš nám zjavuje Otca, ale hovorí nám aj o Duchu, ktorý bol zoslaný do cirkvi a žije v srdci každého pokrsteného. V Kréde vyznávame, že všetkým trom osobám „sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva“. Slávime veľké tajomstvo – jediný Boh v troch osobách. Ešte väčšie tajomstvo je, že tento Boh […]

Je veľa detských vlastností, ktoré obdivujeme. Úprimnosť, radostnosť, schopnosť nadšene tlieskať rukami a od srdca sa smiať. Mohli by sme sa nazdávať, že byť dieťaťom je jednoduché, keď majú po boku nás, dospelých, ktorí chránia ich radosť a bezstarostnosť. Napriek tomu nám ich Ježiš dáva dnes za vzor. Vidí ďalej než my. Vie, že dospelí sú často […]

Vernosť. V krátkom slovníku slovenského jazyka sa o vernosti píše takto: vernosť je presné a stále zachovávanie povinností, záväzkov, je to oddanosť. Ježiš nás dnes pozýva byť verní v našich manželstvách. On túži, aby sme si boli vzájomne citovo úprimne oddaní, a teda jeden druhému verní. Boh to tak chcel už od počiatku. Videl, že je to dobré. Vernosť […]

Máme veľkňaza, ktorý neobetoval krv capov a teliat, ale svoju vlastnú krv. (Hebr9,12). Lámal chlieb a dával svoje telo. Vzal kalich s vínom a prehlásil, že je to jeho krv, vyliata za nás. Každá omša nás pozýva učiť sa od neho. Lámať sa a dávať sa. Ježiš sa lámal a dával vo svojej službe ľuďom. Robil to z lásky k ľuďom a Otcovi. […]

Učeníci sú pohoršení (a možno aj nahnevaní), že niekto, kto nebol z ich „spoločenstva“, mal rovnakú moc, ako oni dostali od Ježiša. Niekto, kto nebol Ježišovým učeníkom, mal dosť viery na to, aby v jeho mene vyháňal zlých duchov. Niekto, kto s ním dennodenne nechodil, mu veril natoľko, že robil zázraky. Učeníci možno aj žiarlili, alebo sa cítili […]